Dobre, ale už akože fakt stačilo. Dávať mi kopačky cez smsku. Halo, to kde sme?! A každý jeden, až na jednu výnimku čo mi síce povedala čo a ako do očí, ale keby teatrálnosť kvitla, tak dotyčného volám Botanická záhrada.
26 mal chalan. Ten pred ním tuším o rok menej odomňa. Ešte ten pred tým mal o dva roky menej. Nič. Nevidím rozdiel. Rovnaké infantilné náladičky, len jeden vrieskal len niekedy a druhý takmer stále. Tak si teda zhrňme dokopy všetky bývalé vzťahy, pokiaľ mi pamäť siaha.
Spoluškolák č. 1 - dal sa so mnou dokopy lebo staré dobré výčitky, 'niečo' sa stalo, tak ju predsa neodkopnem, a 4 mesiace to zahrám na gentlemana. Chlapec je jediný, ktorému nemám chuť postupne odtrhnúť všetky prsty na rukách aj nohách, oči vyškriabať, spútať a nechať ho napospas zákonom chráneným cigáňom na Luníku IX. Je to už kamoš. To 'už' mi trvalo s obrovským sebazaprením asi tak dva roky po rozchode. Každopádne, kopačky mi povedal cez telefón. Volala som mu ja, tajne z maminho mobilu počas dvojmesačnej letnej dovolenky a on mi povedal že 'už mu to akosi vypršalo' týždeň predtým ako som sa mala vrátiť za ním. Že mi nechcel kaziť dovolenku. Hovorím, gentleman.
Spoluškolák č 2. - Jeden kamarát sa najebal, dostal halucinácie, povedal to môjmu a prúser je na svete. Každopádne, prvý frajer s ktorým som nespala. Ak nerátame toho, čo som si na ňom minula svoju prvú pusu (fuj, zlá, zlá príhoda...). Kopačky, ako inak, cez esemesku. Ozaj, ten =>
Spoluškolák č 0. - Ten, s peknými očami. A to sme asi pri pozitívach skončili. To je ten, čo som si pozerala na youtube videá že ako sa, dopekla, vlastne bozkáva. Nemyslím ako sa bozkáva on, ale ako sa MÁ bozkávať, že sa to naučím. Po Japonke olizujúcej sklenenú platňu som to vypla... Modrooký mi dal kopačky bez vysvetlenia a esemeskou (prekvapko?), a o deň na to už držal inú riť. Keď sa tak pozrem do spätného zrkadla, som len rada.
Mladý Citlivý č 1. - Destination club,matné spomienky a ráno esemeska že či idem na kávu od neznámeho čísla. Išla som, dostala som hneď lepkavého francuzáka, chlapec išiel na hotové, a že bol vymakaný, o tom pokoj. A potom mi môj takmerosemnásťročný mozog blikol že koľko ty máš chlapec vlastne rokov? Pri slovách 'V júli 16.' mi zabehlo latte a kebyže nesedím, tak padnem na riť. Bol apríl. Mladému som dala kopačky ja sama, samozrejme do očí, 'necitlivo' ako sa len dalo. Našiel si mladunkú cicku a sú spolu hepi evr aftr. Teda myslím. A dúfam že sa odpanili navzájom...
Herečka (Mladý Citlivý č. 2) - No, nebol AŽ taký mladý, bol o polroka (rok...?) mladší odomňa, tak ale čo, ja som na to háklivá, lebo po čase sa mi v takom vzťahu samé od seba zapínajú nejaké mamičkovské pudy alebo čo... no fuj. Nebol AŽ taký mladý, ale každopádne HEREČKA to bola ako z Markízy. Falošný, zamotaný vo svojich vymyslených fantazmagóriách a bla bla bla. Kopačky som dostala so všetkou pompéznosťou, teatrálnosťou, slzami (jeho), rozlietanými rukami a príliš preafektovanými gestami, ale z očí do očí. Nedalo sa neusmievať, išiel ako podľa scenára. Chalan ma nevie pozdraviť na ulici a v klube zbalí prvú, ktorá pri mne stojí najbližšie. Aby som ako videla, že chalan na to má. Hovno, lebo nemá. Ale nech sa mu darí v živote. Keď bude v nejakej farmárskej reality show o pár rokov na Markíze, tak si to kuknem. Smejúc sa už pri upútavkách...
Pragmatický študent architektúry - Chalan išiel na hotové, nechcel žiadne oťukávačky, a mňa to vtedy bralo. Na začiatku. Bol inteligentný ako sviňa, a aký strašne múdry, taký bol aj malý. Nemyslím výšku. Nemal rád fajku, to čo je za chalana?! Už to značí o nejakej vážnej poruche. Chcel sa o všetkom 'pragmaticky, logicky a racionálne porozprávať', a keď pri tej poslednej káve nijakovsky nevedel, vlastne nechcel pochopiť, že mu vlastne práve dávam kopačky, lebo z tých jeho múdrých logických rečí rozumiem vlastne hovno, tak som to vzdala a nechajúc 10 eur za dve espressa som odišla z kaviarne. Zablokovaný v telefóne, zablokovaný na facebooku, vyfučaný z hlavy. Ale mal dobrý vkus na hudbu, to sa musí nechať.
Bývalý feťák - no toto bola story! Ešte som sa ani poriadne nevyslnila na slnku single života po fraške s Hrečkou, a už mi sesternica hučí do hlavy, že má pre mňa druhého najlepšieho chlapa na planéte (s prvým najlepším už chodila a stále chodí ona). Chalan od 12tich rokov fetoval, má 26 a 15 mesiacov je čistý. Tieto čísla a ešte pár ďalších 'drobností' z jeho minulosti som sa dozvedela až po prvej puse, ktorej som sa bránila ako nikdy, ale poznáte ma, nejde to. Dobré to bolo. Také, ružové, ale pri tom z toho vykukovala istota a bezpečnosť, veď chalan už má čosi odžité, nebude to nevyspelé, pojašené decko s náladami horšími ako krámová žena, chce so mnou bývať v byte, pôjdeme s nájmom na polovicu, jebal že hasta la vista babe,... a potom sa to dojebalo. Po asi 3 týždňoch. Začali mi vadiť drobnosti, ktoré som si pred tým nevšímala, alebo prehliadala. Hučal na mňa na ulici, aj v telefóne, aj v esemeskách. A v jednej esemeske som aj taký nádherný odjeb dostala. Čítala som si kopačky, stojac v bikinách po krk v saponátovej pene v Palace Games Club (podnik v Bratislave, penová party. Nikdy viac mimochodom, peny mi stačilo na doživotie a aj do budúcich životov.). Odložila som mobil do kabelky, utrela slzy, vystúpila na vyvýšené miesto a začala s činnosťou, ktorá mi jedná z mála robí fakt dobre. Pretancovala som depku.
_______________________________________________________________
No. Ešte ich tam určite bolo viac, ale títo sú takí poslední, naj'vtipnejší'. A zisťujem jedno. Že VŽDY sa to dojebe. A predpokladám, že za to môžem aj ja. Napríklad, neviem si pomôcť, ale fakt mi začnú paradoxne vadiť tie veci na frajeroch, na ktoré som sa vlastne namotala. Časom zisťujem, že mi ten človek vlastne vadí úplne celý, a pozerám naňho po pár týždnoch, v mysli si ťukám na čelo a hovorím si že preboha, ty krava, kde si mala oči a mozog keď si sa s NIEČÍM TAKÝMTO dala dokopy. A teraz pozor. Ja som na začiatku fakt zaľúbená. Sedím v buse a priblblo sa usmievam, púšťam si When I see U od Fantasie, je mi príjemne teplo, v bruchu motýliky, áno, áno, toto všetk tam je. Vždy. Nikdy som sa s nikým nedala dokopy, len aby som niekoho mala, nech len preboha živého nezostanem sama. Lebo ja nikdy niesom sama. Mám zopár 'kamalásiek', ktorým keď zavolám, tak už len povedia čas... Keď mám frajera, títo kamoši s benefitmi idú bokom. Benefiťáci su super v tom, že sú to fakt kamoši, že oni nie sú zalúbení do mňa (dúfam...!) a ja do nich tiež nie. A asi aj toto spravím, že proste seriem na vzťahy. Lebo fakt je to úplne na hovno vždy.
1. Keď ho potrebujem, tak tam nie je, lebo kto by sa kvôli objatiu jebal do Sv. Jura, a ešte keď ani trebars nemá auto? Nikto. Ani ja nie, byť na ich mieste.
2. Lebo jeden krát sa to, že je taká akože celebritka (ideme po ulici a pozdraví ho asi každý druhý človek) môže hodiť, ale inokedy to ide TAKTO strašne na nervy, keď si vonku nemôžete ani prdnúť bez toho, aby sa to nedozvedel.
3. A potom keď je to typ, čo ho nikto nepozná, tak to je tiež na hovno, lebo všetok voľný čas trávi s vami. 'Everybody needs a little time away, I heard to say - from each other...', vzniká tým pádom ponorková choroba.
4. Sex zovšednie, lebo už poznáte presne čo má rád on, a on pozná všetky erotogénne zóny. Nuda že dovi. Žiadne chrumkavé napätie z neznámeho.
5. Moje oblúbené: žiarlivostné scény. Netreba rozoberať, len poviem že moja žiarlivosť je až chorobne nízka.
6. Jeho debilní kamoši. No comment.
7. Jeho oblúbené tričko, ktoré nosí vždy. Spolu s oblúbenými gaťami. Lebo jemu je jedno čo si ludia myslia, lebo 'tí ludia mu účty nezaplatia, tak má v piči!'. Štýl nula. Verzus čakanie na chalana 2.5 hodiny lebo sa nedokáže rozhodnúť či si má dať ten prameň vlasov na lavú stranu alebo na pravú stranu (Feťák verzus Herečka).
8. To, ako sa chovajú vonku. Hulvát / sedlák / chalan s chôdzou ako keby prišiel z melónovej brigády (á la SBS služba) / infantilné decko čo robí kotrmelce v snehu na Hlavnom námestí (áno, aj to som zažila) / chalan čo stále len mlčí alebo si pre zmenu nikdy nezavrie papulu...
NECHCEM FRAJERA. Ale sexu a iných radostí sa nevzdám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára