Včera som si našla Soulmate a dohodli sme sa, že fakt to takto v spoločnej domácnosti našich 'milujúcich a chápavých' rodičov NEPÔJDE, takže budeme bývať spolu. Ja a ona. Lebo ju zbožňujem. Strašne nehorázne. Až sa zamýšlam nad tým, či je to bezpečné, zase vložiť celý môj psychický život s plusmi aj megamínusmi do rúk niekomu. Nieže zrovna jej, hocikomu by som sa bála zveriť skorovšetko (resp. všetko), s vedomím, že to môže skončiť ako s Veronikou z detstva alebo s Andrejom. Tí, čo ma dobre poznajú, vedia o ktorých ľuďoch práve píšem, a tí, ktorí ma nepoznajú – v skratke: dopadlo to VEĽMI NAHOVNO. Takže teraz som v podobnej situácii, ako tie ženy, ktorých jeden hajzel doma bíjaval, tak potom zanevreli na úplne všetkých chlapov a žijú (možno šťastne) ako lesby.
Niesom lesba, keby to niekto zle pochopil, áno?
Plány, milujem to slovo. Veľa sa za ním skrýva. Za tými mojimi bude nadobudnuté šťastie, sloboda (...ktorá niekedy viac páli, ako hreje. Ale je to ako bolesť z nových topánok – úžasný pocit.), štipka naivnej hlúposti, túžba dobrodružstva a asi aj dokazovanie si niečo niekomu. Rodičom, sebe, a tak. Hlavne sebe.
Takže mama mi povedala dnes ráno – 2. septembra (áno, prvý deň školy...), že si školu budem cvakať sama. Hm. 170 eur za polrok, alebo rovno všetko naraz – 340 eur. Hmm. Asi tá prvá varianta. Lahšie sa spláca, než platí naraz. Strašne sa budem na sebe smiať keď si budem odkladať tých dvadsať eur denne z roboty, aby som si mohla zaplatiť školu. A prečo si to budem platiť sama? Neprišlo by k tomu, keby som neprišla včera domov o polhodinu neskôr ako bola dohoda (no ježiši, až 30 minút... niektorí meškajú dva dni a čo? Jáj, počkať, chápem – keď ide o horšie veci, tak sa NEPOROVNÁVAME. Ale keď niekto donesie medailu z triatlonu/päťboja/nejakej inej pičoviny (pardón), tak to je už iné...) a opitá. Nie ožratá na mol, že by som sa plazila po zemi a kým som došla do izby tak bola polovica domu ogrcaná. Také nikdy nebolo. Toto sa mi stalo prvý krát a jedine som smrdela z nejakej frankovky modrej, čo bola červená a ani frankovka to nebola, asi. Huh,...
No a nevedela som rovno chodiť. Trošku som motkala nohami. Ale no a?!
Mala som dôvod, doriti! Kolkokrát sa stane že s človekom, s ktorým ste po strašne dobrom sexe fajčili na balkóne a mlčali vám príde do rozbitého bytu aby ste mu povedali, že to takto nepôjde a že keď sa mu hentá špulihuba pokecová Mámdvadsaťalevyzerámnatrinásťkeďsanamalujem páči viac, a chce byť s ňou aj keď ja robím všetko lepšie,... A vôbec. Stačilo už. Proste som mala sakramentský dôvod na červené víno, otrasné Camelky čo sa fajčili samé, lavičku v parku, spriaznenú dušu a ešte viac červeného. Tak! A bodka. Nemám sa za čo hanbiť, hlavne po tej esemeske. '… Asi som spravil najvacsiu chybu v zivote. … Nikdy na teba nezabudnem.' Otrasné klišé. Že 'môžem ťa objať?'. Nie. Nemôžeš. A choď už. Sama som si pošlapala po svojom už aj tak roztrasenom egu a kvôli komu? Kvôli niekomu, kto mi povie že 'Inak ja mám frajerku, už asi mesiac. Taká blondína.' skôr, ako sa mi tep vrátil do normálu. Ležiac na posteli jeho spolubývajúceho. Život na skapatie, keď sa vám pud sebazáchovy ohlási až príliš neskoro.
Takže stačilo, ako som už spomenula. Treba si na seba dávať pozor. Aj keby to znamenalo že abstinujem tú najlepšiu drogu na svete, proste ja som ja a chcem sa pri zdravom rozume dožiť minimálne tridsiatky. Vlastne, hovorí sa, že žena rozkvitne do plna v 40tke a že vtedy jej všetko aj intenzívnejšie chutí, takže štyridsiatka. Potom budem mať 50, a keď je hore nejaký pán boh, Alah, Osiris alebo čo, tak nech dá, aby som vyzerala v 50tke ako Samantha zo Sexu v meste. Kludne aj s tými vitamínovými tabletkami, ale vždy sa usmejem pri predstave seba, ako sa mi z kabelky vysypú kondómy v hojnom počte. Hahahaha.
Zdravý rozum, Kikuš, nové ego, a sebeúcta!! Pome, pome!!!
Plány.
1. Teraz zarábam na tieto veci: a) na nájom bytu na 18tku (čo najviac, ale cca si chcem odložiť asi 1400 eur, nech mi to vyjde na rok) – budem bývať s mojou Soulmate (ktorá by mi už mohla odpísať zo svojho sračkového mobilu, nech viem či došla v celku domov včera....). Potom si chcem kúpiť také tie nepotrebné veci do bytu, resp. zaútočím na IKEA a miniem tam asi tak 100 eur. Minimálne. Povedzme, že ten byt v Ružinove mi zožerie asi tak do 1500 eur. Môže byť.
b) Dovolenky. Miláno, víkend v Paríži, tri dni v Turecku - nech mám fejkové Gucci kabelky (toto nikto nepočul, nečítal!!), narýchlo sa opáliť niekde na Balkáne... Toto chcem stihnúť cez ten posledný rok v Bratislave. Pôjdem s hocikým, aj sama (síce to by bol malinko problém, lebo veď kto mi natrie chrbát...). A chcem ísť na otočku do Londýna a/alebo do Ňjú Jorku. Lebo chcem to tričko. I <3 NY. A chcem sa kuknúť na miesta, kde bývala Anča Pagáčova. Že, helou!
c) Jedlo. Hahaha, toto je tak trochu srandovný bod programu, lebo neviem si vypočítať na eurá, koľko prejeme dokopy so spolubývajúcou za rok. Ale špagety s kečupom to istia.
d) Handry. Neodlučiteľná časť moja. Sako v zľave, čo predtým stálo 70 a teraz 7 si treba kúpiť, aj keby na rožky (resp. špagety) nebolo. Sa chápeme, babeny, že?
e) Veci proti nude. Napríklad slúchatká a empétrojka. Bez týchto vecí som ako bez jednej ruky. Nekompletná. A tiež nutela v zásobe na depresívne časy. Prípadne arašidové maslo, ale pozor! - nesmie to byť BIO arašidové maslo. Bio je hnus, chutí ako tekuté mydlo zmiešané s maltou. Pravé, nefalšované, najchutnejšejšie arašidové maslo musí byť z teska, s modrým obalom a musí mať v sebe rozdrtené arašidy. Inak dovi, nechcem. A veci proti nude, takej tej bezelektrinovej = knižka Matkina a Urbaníkovej a Kerezstényovej. A Remarqa. Vojenské klasické autobiografické romány, aby som si uvedomila, že ako bohovsky sa ja vlastne mám.
f) Sem tam nejaké zablúdené euro na nové dévédečko. Aby som mala čo pozerať pod paplónom s varechov zapichnutou v tom arašidovom masle.
g) Kozmetika!!!! Zahrňuje podstatné veci ako zubná kefka a pasta, ale aj nepodstatné (zatiaľ) ako nový najzázračnejší najinovatívnejší najluxusnejší krém proti vráskam/jebákom/kruhom pod očami/a pod., ktorý mi hovno pomôže, ale budem sa cítiť. A veď o tom je život, nie? O pocitoch. Život je jedno veľké placebo (Ej bisťu, jaká filozofija!).
h) Prachy na žúrky. Lebo mám čo doháňať. Fuuj, už teraz mi je zle...
i) Prachy na internet. A notebook. Lebo neexistuje, že by som chodila do nejakej knižnice na net, čo si naivne myslí moja máti. Nemienim schytať trapas, že ma niekto načapá v miestnosti plnej chudobných nerdov, čo si v tej knižnice FAKT robia labáky a projekty, … ako dojím kravu vo farmville na facebooku. A okrem toho aj péčko si sem tam pozriem pre čisto inšpiračné účely,... a radšej si to pozriem doma ako v knižnici (!!) s administrátorom za chrbtom (!!!!!). Nie, ešte sa mi to nestalo. Ani sa mi nestane.
j) prachy na školu. Som už vravela, 340 za rok, 680 za dva roky. Sem tam nejaký debilný vílet, nový zošit, koncert, kde zomriem od nudy ešte pred začiatkom,... Povedzme, že suma sumárum => 800 eur. Za dva roky? Fajn. To sa dá...
k) Doprava. Buď si nájdem frajera – šoféra, alebo zacvakám za bus 10 eur mesačne. Čiže 100 eur ročne, prázdniny nerátajúc. Alebo sa zťažka na bus vytoto a budem mať telo ako delo z Benta. Asi to skôr. Okrem zimy. Zima si bus pýta...
l) Nejaké ďalšie hovadiny ako účty a dépéháčky, darčeky, cigarety (keď mi prepne), krmivo pre nášho psa, kredity na mobil, manikúry, kaderníčky keď už cez vlasy nič neuvidím, úplne zbytočnú žehličku na vlasy čo mi kvalitne pokazí moje už aj tak nie veľmi kvalitné vlasy, kajalové ceruzky z Pupa, pičovinky, hovadinky, ...
Teším sa na dospelosť, nech bude akákoľvek tažká.
