Obete

Som v strede takej jednej knižky. Malinká, 5 gramová evitovka, baby poznajú. Čistá nuda. To je názov tej knihy. V krátkosti: chalan sa zoznámi na nudapláži so záhadnou babou, ktorá mu postupne vylíči svoj príbeh o bývalom manželovi, ktorý bol psychopaticky žiarlivý (nikam ju nepúšťal a pod.). Baby sú určite po prečítaní tej knihy, alebo už aj na začiatku úplne zhrozené, nechápu, hlavnú postavu určite ľutujú až do neba. A ja? Mne je zle.

Lebo - ludia by si mali uvedomiť, že na všetko treba minimálne dvoch. Dobre, nie na všetko, ale uznajte že väčšina činností si pýta 'spolupáchateľa'. Tak napríklad - typický príklad - láska. Aj keď nieje opätovaná, tak na ňu treba jedneho, čo miluje a druhého, ktorý je milovaný. To, či miluje tiež, už nie je tak dôležité (lebo aj tak je to vždy o tom, že jeden miluje viac). Alebo hádka. No čo sa budete hádať sami so sebou? Samozrejme, ak nemáte nejakú schizu, tak asi nie. A chvála mojej pratete, z ktorej vychádzajú životné pravdy na počkanie - 'V manželstve, a vôbec všade kde sa nachádzajú dvaja, a títo dvaja chcú žiť v harmónii, alebo aspoň v určitom súlade, v mieri a v pokoji, jednoducho - keď má jeden nervy a potrebu sa hádať, druhý nech sa vzdiali alebo drží hubu. Tým pádom hádka nebude, lebo jednému sa ťažko háda, ak nemá s kým. To je vzorec pokojného manželstva.' 

Áno, áno. Slečna z Čistej nudy je ako kópia mojej kamošky. Veľmi dobrej, až výnimočnej kamošky, na ktorej mi záleží, a pripravujem sa s ňou bývať. Nazvyme ju Gizela. Nachádza si chlapcov, z ktorých na dialku milión kilometrov kričí že 'Pozor, som kokot.'. Hrdinka knižky, a aj moja kamoška sú škorpióni. Aj moja babka, oplieskaná životom, čo si tiež našla takého - nejakého (keďže je to rodinná intímna téma, tak to sem nebudem písať), aj ona je škorpión. Tak ja neviem, či to majú vždy škorpiónky takýto masochizmus v sebe alebo čo... 

Pointa. Všetky vyššie uvedené ženy sedeli na mieste, nechali (alebo sa ešte stále nechávajú, čo platí v prípade Gizely)  sa buzerovať, ničiť  - fyzicky, a o psychike ani nehovorím - týrať, nechali si skákať po hlave, plne si uvedomujúc všetko, VŠETKO čo sa im deje, aj kvalitu svojho života za takých okolností, zvaľovali svoju bezmocnosť a neschopnosť vypnúť a odísť z takého dojebaného života kvôli dieťaťu (alebo deťom), kvôli niečomu ako 'nemám KAM ísť, nemám nič, musím tu ostať...', alebo - Gizelina perla - 'Veď ja s ním ani niesom, ja s ním len spím.'.

Prepáčte, ale ...

To kde sme akože?! 

Chlapi sú svine. Myslím takýto, čo toto robia. Sú aj iné typy svíň, ale to je nadlho. Áno, ani ženy niesú najmilšie, najnevinnejšie. Aj mrchy sú, samozrejme, tss a nieje ich málo, len si spočítajte zlatokopky v Bratislave, čo došli odniekadiaľ z Hornej Dolnej. Ale nie o tom som chcela. 

Každý je nejaký. V každom sa nájde zlá vlastnosť, a vždy je len otázkou času kedy sa rozvinie. Ani Ježiš nebol bez viny. Citový vydierač. No, a aj tak pošiel, čo z toho mal?

Ja len chcem toto. Že naozaj na všetko treba dvoch. Na biznis, na lásku, na hádku, na sex (dobre, ten sex je výnimka je otázny), aj na tyraniu. Neexistovala by obeť bez tyrana, ale ani tyran bez obete. 

Slečna z knižky mohla zobrať syna a svojich šesť slivák a ísť k rodičom, ale na to bola príliš hrdá. Mohla si nájsť priateľov cez internet, ked sa nemala s kým porozprávať, mohla skypovať s kamoškami, mohla pracovať cez internet na akciách a burzach, mohla písať blog, mohla hocičo. Mohla ísť autobusom do hainburgu so synom na kúpalisko (autom nie, manžel psychopat jej kontroloval tachometer). Mohla odísť. Ale neodišla. Lebo jej tak bolo vlastne dobre. Vädla, fyzicky, duševne, psychicky, intelektuálne, životne. Ale nič s tým nespravila. Neviem, či ju aj ten chlap bil, som len v strede knižky. 

Gizela 'len spí' s idiotom. Už jej nič nehovorím, lebo je to zbytočné, jej je tak proste dobre, už aj mala chalana čo ju úprimne ľúbil, staral sa o ňu, zaujímala ho, nerobil bordel. Nebavil ju, rýchlo ho pustila k vode kvôli idiotovi, po ktorom jej zostávajú modriny, znížené sebavedomie, rozdrásané nervy, zlá pleť, bolesť hlavy, takmertehotenstvo,... a keď sa jej celkom logicky spýtam, že prečo s ním teba je, ked naňho neustále pičuje, tak mi odpovie: 'Ale veď ja s ním niesom, niesme spolu, toto nieje OFICIÁLNY vzťah, ja k nemu už len že prídem, zasexujem si a idem preč. A inak,... ani ten sex za nič nestojí vlastne.'

Čo jej mám na to povedať? To, že je masochistka som jej už povedala asi tak dvetisíc sto jedna krát, a dvetisíc sto druhý krát to pre svoju vlastnú egoistickú pohodlnosť už nepoviem. Nechajme mamičky, čo majú manžela tyrana tak. Nech sa v tom topia. To je môj názor, nech už znie ako akoľvek kruto. Môžeme sa s nimi porozprávať, poradiť, ale nakoniec to budú len a len ony, ktoré sa rozhodnú. Ani deti (lebo deti nepotrebujú ocinka, čo im 'zabíja' mamu pred očami), ani nedostatok peňazí, ani 'Nikto mi aj tak neuverí, všetci si myslia, že on je skvelí a že sme spolu úžasný manželský pár ako z učebnice' , ani 'čo na to povedia ostatní? (susedia, JEHO rodina, JEHO kamaráti,...)', nič, vôbec nič, ani keby bol postihnutý a vy ste jediná čo sa oňho môže postarať (toto je blbosť, na to sú ústavy a .. hm, JEHO rodina) jednoducho NAOZAJ NIČ nemôže brzdiť v tom, aby obeť prestala byť obeťou. Lebo obeť si hľadá svojho tyrana, a nie naopak. (Bavíme sa psychicky dospelých ľudoch, deti nerátam. Deti si svojich tyranov nehľadajú. Fakt nie.)

ps.: tú knižku dočítam, ale iba zo zvedavosti. Inak mi je z nej na blvanie. 

Platené peklo

Noom,... nebudem tu vysvetlovat, ze co je to barback, lebo kto nieje lenivý, ten si to dvoma klikmi vygugli aj sám. Ale, v skratke - potím krv za barom, náplň práce: VŠETKO. Všetko zalezi od toho, ci je momentalny barman v pohode, alebo je to egoistická, arogantná, namyslená, agresívna, 'všetkoviemvšadesombola' lesba. Ja schytám na 95% väčšinou tu druhu možnosť. Prichadzam cez vikendy, cez najlepsie dni v týždni. Od jednej do desiatej večer sa bud motkám medzi barom, kuchynou, skladom a fajčiarskou zónou alebo doslova lietam medzi týmito miestami a nestíham ani rozmyslat. Do takej siestej, siedmej je v robote viac menej uplny kapor. Nemám co robiť, som rada ked možem ist dole do cukrarne a s niečim pomoct. Ked nieje s cim, musite fajcit. Od nudy. Od prilisneho dostatku volneho casu. Lebo ked fajcite, kazdy vas necha na pokoji. Naopak, ked si cez 'volny cas' otvorite novu, vonavu evu (ten kultovy ženský casopis ktorý sa ako jediny dá čítať. Moja biblia každomesačná...), lesba je okamzite v pohotovosti prveho stupna a uz vám dáva robotu, aby ste sa 'nenudili'. Lebo kým si ona - hlavná (a jediná, ale nechajme to tak) - barmanka kreslí prírodným uhlikom na umelecký papier (ktorý som isla kupit do šeftu cez pol mesta a v najväčšom hice samozrejme ja) rôzne typy kávičiek, fotí ich a automaticky ich postuje na facebook - lebo má otvorený notebook v bare - tak ja si možem vybrat podla nasledujucich aktivit, čím sa 'zabavím':

- vyliezt na kávový pult, stáť vo výške cca 2 metre nad zemou, zložiť vsetky flaše plné alkoholu dole (to nevadí, že DOLE nemáte vlastne kam, to treba zapojiť fantáziu), utrieť prach na poličkách, kde ten chlast stál - logicky, ten prach sa ani nemal KAM usádzať, kedze flase stali tesne vedla seba. Lesbu to ale nezaujima.

- ked sa fakt že NAOZAJ nudíte, zoberte nablýskané kávové lyžičky, znova ich umyte jarovou vodou, dojte do umývačky, vyberte, ZNOVA ich vyleštite (vypulírujte), odložte. NUDA? skúste znova.

- Ked uz nikde nie je ani zrnko prachu, lyzičky od lesku ani nevidno a bar sa ligoce  ako keby ho teraz na miste postavili nový, vyfreshujte 2 litre grepu a 2 litre pomaranču. Že easy? Že sranda? Tak na porovnanie: z jedného pomaranču (ktorý treba pokrajat na 4 casti, aby sa do toho nanofreshovacu vobec zmestil) vyjde asi tak za štamperlík šťavy. Ked je ten pomaranč suchší, tak asi tak pol  štamperlíka. Zato grep je vďačnejší. Tiež ho síce treba pokrajať na štvrtiny, ale z jedneho vyjde až jeden A PÓL štamperlíka. Dobre? Pochopili sme, že? Treza možete doma skušať kolko štamperlikov treba na naplnenie 4 litrovej nadoby. A ako to budete naplnať, tak umyvajte riady a leštite lyžičky.

- Moje milované: triediť bedničky s prázdnymi flašami. Vždy som si myslela že to robí nejaký špecialny chudák z vychodu co dosiel do hlavného mesta na super extra platenú brigadú, euro na hodinu. Ale nie. Robím to ja. V rámci 'volna', aby sme nezabudli. Polepená som až po lakte od vinei lebo cicušky si dojdu, jednu vineu prosím, a prívesok mám kde? No, ale vypiť, ani zaboha. A potom mne sa to rozlieva všade, lepkavé svinstvo. Tiež cocacola. Alebo ked si myslíte že tá flaša od piva je prázdna, ale trt. A potom smrdím ako krčmárka zo stredoveku. Erotický sen kamionistu...

- Milujem ked FAKT NAOZAJ UPLNE VAZNE nieje co robit, tak si sadnem, otvorím - nie evu! - si učebnicu z ekonómie, že budem sa učiť na ten sprostý test... Jasné že nabehne lesba. Jasné že mi rovno bez slova capne pred nos zoznam čo má velkosť ešte neotvorenej rolky hajzelpapiera a na nom miliontristo uplnych zbytocnosti co mam spravit. Tak napriklad, a to len také perličky vytiahnem. Vonku je na skapatie, asi tristopäť stupnov, ked vyjdem von tam sa mi začne asi vyparovať mozog z hlavy. A ona čo dá. Chod do billy a kup mi (MI!, TO JEST - SPECIALNE PRE NU) žemlu. Ale takú, syrovú, aj so šunkou, zapečenú. A aby bola teplá ešte. Ak nebudú mať, tak taký rohlík, ako pizza. Ale tiež nech je čerstvý a teplý ešte.
Ale ano. A kaviar k tomu, a sampanske s jahodami? Netreba? To sampanske samozrejme tiež teplé, hej?
Vidim sa ako pridem do Billy a že dobry den, spravte mi jednu žemlu alebo rožok. Nič. Prišla som do Billy, najviac oblukom som isla, vybavila telefonaty, kupila som si obed v Bagli po ceste. Ani neviem ako mi prešla hodina. Dojdem naspet. Kde si tak dlho? Doma sa osprchovat. Mladá, a ty niesi nejaka drzá?
Jebem na to, nehadam sa. Uz som sa naucila ze s istým typom ludi je hadanie sa nemožné a nezdravé.

- Fajčime. Ja, lesba, a aj čašník (ten je v pohode). Bavím sa s čašníkom. Nekričíme, nemáme pisklavé hlasy, nenadávame, nerobíme bordel. Rozpravame sa. Zrazu, bez upozornenia do našej konverzacie vstupi barmanka. 'Chodte sa rozpravat inam, alebo držte huby. Chcem ticho. Už aj ta hudba mi leze na nervy.' ...

- No, apropo - hudba. Okrem barmanky robí táto osôbka aj neformálnu DJku. No, neviem ci to tak vobec mam nazvat, lebo mixuje dokopy dve pesnicky. Obidve su super ultra mega od vrcholových interpretov ale... Aj Party rock anthem by sa mi zhnusil keby som ho pocula 573 krát za den. Neprehánam. O Jennifer Lopez ft. Lil Wayne - I'm into you sa mi už aj sniva. A ked nehra táto, tak hrá celé CDčko od beyonce. také to uspavacie. Stále, dokolečka, dokola.




Skrátka, vela vecí by mi ešte napadlo z ktorých chytam nerviská ako delo, ale to by som tu bola fakt až kým sa o pol 6 nespakujem zase do toho akoževzdelávacieho ústavu. Na dnes stačí.

ps: Nemám NIČ proti lesbám. Absolútne nič. Ale stupídnosť a napumpované pseudo-ego može mať aj heterák. Takých tiež poznám na desiatky, ale o tom potom. Dobrú noc želám celému pracovitému ľudu, čo sa ide zodrať pre dve šesťdesiatšesť na hodinu.

Len tak.

Už je po daždi
a drozdy si od šťastia pletú noty...
Slnko, už nedráždi.
Strácam sa v dyme.
Mačky lezú na ploty.

Čo sa povie neskoro,
to už neplatí?

Po papieri čmáram haky-baky.
Intelektuál a jeho rozopnuté traky.
Deti a ich mláky,
čo sa ako oceány, ako tisíc morí.
Deti sa vysmievajú svetu,
a dospelých -
tých duša morí.

Dýcham bez stresu,
ako môj mladý herec
na hodine prednesu.
Dýcham, žijem, nič ma nebolí.
Cez leto sa duša zahojí,
blúzka sa rozopne a
charakter povolí.

Čo by sme boli,
keby sme neboli?

dojebany vecer

Sobota, osem hodin. Mala som ist do detského LOFTU, ale nevydalo...
U mna je to tak, ze ked niekam idem, tak sa na to pripravim psychicky, fyzicky a hlavne financne. Takze love som mala, vybavene spanie tiez (v Bratislave, u kamosky co mala mat volny byt, kedze byvam vo vsivavom svetom juri), cigarety, kredit, vsetko, oholene nohy, aj ine veci, nadhera. Vsetko popici. Keby...
Keby mi osoba, u ktorej som mala spat cely den nedvihala telefon.
Keby sa neozvala po milion neprijatych hovoroch a troch esemesiek o asi deviatej, ked uz som skorej isla z roboty, aby ze ked mi nedviha tak mozno ma nieco s mobilom tak pojdem rovno k nej k baraku. Tak mi vola, asi tak dvadsat metrov som stala od jej vchodu. Ze bude spat u kamosky, u JEJ kamosky, lebo JEJ mama zostala chora doma. Tym padom JEJ vecer bude popici, a MOJ bude vlastne popiči tiez. Ale nehorazne. Ved dobre, tato osoba je passe, tak skusim inak. Obvolam 'najlepsie' kamosky. Jedna, co ma ignoruje na facebooku, nedviha mi telefon NIKDY ale potom napise spravičku cez faceboočik že jej mam vybavit robotku a dat kontaktik lebo že je sikovna, perfektnučka, a ze potrebuje pracičku na leto. Taku piču ti vybavim. Pičôčku, ked chces. To by si mi musela niekedy dvihnut telefon. Volam dalsej. Nic, ani po troch volaniach nedviha. Dalsia je v Čechach, lebo sak v jednom kole musí hrat golf. Dalsia je niekde v piči na Slovensku doma, ale vlastne nie doma. Dobre, čau. Dalsia, sesternica, mi samozrejme vobec nemoze dvihnut telefon, po 5. volani to vzdavam. Volam mojmu pseudofrajerovi. Ocividne bud jebe na mna, alebo je zašitý niekde v posilke. Ok, budes odomna chcet nieco. Tiez ta ojebem. Az tak ze zabudnes ako sa TO robí. Volam najlepsiej... hah, že 'najlepsej' kamaratke. Takej, co ju mam na facebooku ako sestru. Nieje to moja sesetra, len to tak vyzera. Sme si hovorili ako sme soulmates. Piču, a ne soulmates. Soulmate by mala mat normalny telefon, ked nie s kreditom, tak aspon s klipom, alebo ak ani to nie, tak by si ten svoj dojebany telefon mohla aspon zapnut nech nemusim pocuvat dokolečka odkazovku nahratú jej matkou. Volam dalsiemu pseudofrajerovi. Hovno hovno zlata rybka, akvarko nebude, lebo aj tento clovek ma telefon iba z recesie. Volam kamaratovi do pezinka. Nic. Kamoske, co byva v senci, ze pojdeme na žurku do pezinka. Hovno, lebo aj ked dvihne telefon, tak nemoze lebo sa cumle s frajerom prave a aj keby ne, tak sa nemoze zo senca ako dostat do pezinka, lebo ze nema love. Hovorim, ze pohoda, ved ja mam, zavolaj taxik a zacvakam to. Ale nie. Lebo frajer. OK. Takze nič. Ved dobre. Otvorili sa mi oci a zistila som ze spoliehat sa na niekoho je nemozne, takze asi budem od osemnastky chodit na diskoteky pekne sólo. Sadla som si na lavicku bez operadla na Nivach. Bus mi mal ist o dvadsat minut. Vstala som, do automatu na kavu som agresivne strelila po desaťcentovkach pol eura a stlačila som extra cukor a extra silnu cokoladu. Popalila som si jazyk, teraz ho mam ako šmirgel. Fajcila som jednu od druhej, pila som tu žbrndu, potichu nadavala, v hlave som kula pomsty a fantazirovala som ostošesť až kym sa nedostavil bus. Bola dlha rada. V rade boli ludia s takymi ksichtami že dovidenia. Jeden buzerant. Bradu mal zrastenu s krkom, keby som nebola v takom stave akom som bola tak by mi to doslo komicke a zasmiala by som sa. Mozno by som ho aj polutovala, že sviňa priroda, jak si z neho spravila piču. Ale teraz som myslela ze keby som mohla tak sa nanho vrhnem a vykmašem mu tých pár vláskov co mal nagelovanych nabok ako Hitler. Bože, čo su to za ksichty, to by mali zakazat, toto som si hovorila v hlave, pardon, toto som si kricala v hlave asi dvesto krat az kym na mna prisla rada. Jedna baba predomnou mala vyholenu podstatnu cast hlavy len vzadu pri krku a pri ušiach jej zostali dlhe cierne pramene. Akoze rebelka. Boha kam tento svet speje, preco sa ludia takto prezentuju, ved to im nikto nevie povedat ze bracho toto nerob, lebo vyzeras ako kokot? Mala som nervy na kazdeho v tom buse. Na babu, lebo bola blondina a vlasy mala ako po elektrickom šoku. Na jedneho chlapa s lesklou plešinou čo smrdel od potu. Otrasny smrad z neho isiel. Starecky, spoteny, opilecky, taky ten že ked je niekto už dlho v liehu, tak aj ked je triezvy tak smrdi jak tchor. Aj ja som bola spotena, ved po celom dni v robote bez klimy, kto by nebol? Ale na seba som take nervy nemala. Vsetci okolo mna mi vadili. Vadil mi bus, lebo sa mi zdalo ze ide pomaly. Vadila mi aj moja noha lebo som v nej mala stale kŕč, až ma islo vytočiť. Vadil mi ipod lebo som chcela najst jednu pesnicku a ani zaboha som nevedela pod akym pismenom je. Vadili mi sluchatka lebo boli špinave. A vadili mi aj svetla na ulici.

As tymi svetlami som zjavne nemala problem len ja. Presne pri tabule s preškrtnutým názvom Bratislava, medzi Račou a svetym jurom (zavsivavenym, fuj!) dostal typek, inak chlap ako hora, co sedel nedaleko odomna, asi dva rady predomnou... epilepticky zachvat. Ludia zacali panikarit. Zacali sa chovat ako zvedave opice. Autobus zastavil, zapli sa ostre svetla. Vadili mi, ale to je asi uz jasne. Nahla som sa dopredu a zlozila som si sluchatka. V ipode mi hulakala pesnicka od simple plan - thank you (taka aktualna v tej chvili, jedna veta z nej : 'so thank you for showing me that best friends could not be trusted'). Chlapi robotnicko ožraleckeho typu kukali na toho chlapa ako telata na nové vráta. Jedna tetka tam zacala vsetko komentovat, ale k činu sa nemal nikto. Vsetci len kukali. Boha jeho, vravim si, uz len epileptaka mi chybalo riesit dneska. Obzrela som sa okolo seba. Pripomenula som si vsetky zdravotnicke triky a praktiky co sme sa ucili ani nie mesiac dozadu v skole. Sluchatka som omotala okolo ipodu, ten som vhodila do tasky. Obzrela som sa okolo seba, kazdy fakt len kukal a vsetci cez vsetkych komentovali co mu asi tak je, dokonca jeden inteligent, ako inak, nejaky pubertak nedozrety sa spytal ze ci ten chlap len 'neasimuluje'. Nejaky vymlety futbalista, jebko mlady. Sedela som pri okne, bolo zlozite prejst celym busom zapratanym mrviacimi sa ludmi az k epileptikovi. Skratim to. JA som sa spytala ci je tam niekto zo zdravotnictva. Dvakrat som sa spytala. Dost nahlas. Az po chvili sa ozvala ta elektricka blondina, že ona sa v tom trochu vyzna. Tak drzim palce, blondina. Nedojeb to. JA som vsetkych vyzvala aby ho prestali očumovat a aby mu dali priestor. JA som mu drzala hlavu aby si neubližil. JA som vyzvala chlapov aby ho položili na zem do uličky, lebo mal ležať a nie sedieť. JA som mu musela prehladat ruksak a doklady že či je diabetik alebo čo. JA som mu našla ihlu s inzulinom. A teraz pozor. Blondina sice zistila že si asi zabudol dat davku lebo mal cosi popisane v tych milion kartickach. Ale! bola som to JA ktora mu ju musela pichnut. Este dobre ze moj ex najlepsi kamarat bol tiez diabetik a sem tam som zabudla zakryt oci ked si vpichol to obrie ihlove pero do brucha. Takze... JA, ktora nemoze byt ani fetacka, lebo pri ihle ma chytaju tykové stavy. Pri odbere krvi omdlievam a ked sa pichnem trnom od ruže napriklad tak kričím ako keby zo mna stahovali kožu zaživa. Takze... JA som mu to musela pichnut lebo blondina sa prejavila velmi rozumne: 'No ja to robit nebudem, mne je z toho zle.' No moja, este ti len bude zle ked tu bez tej veci skape. Skratka, JA som zavolala sanitku, JA som si pokecala so zachranarmi a potom... MŇA skoro nechal autobusar v strede ničoho medzi bratislavou a svetym jurom, niekde na mieste ze kam sa pozries samí vinohrad. Fuck my life ako vyšitýO pár minut som uz aj s hudbou - stale tou istou pesnickou od simple plan vystupovala z toho tragikomickeho autobusu na mojej zastavke. Pocas cesty hore do nasho domu bola tma ako jak v riti, neviem preco nesvietili lampy. Aj napriek revajucej hudbe som cítila, že niekto ide za mnou. Otocila som sa, jednym okom som zahliadla nevysokeho chlapa, mal volne ruky, nevyzerak byt moc silný ani nabuchany, nič. Celu cestu isiel za mnou. Stale som mala nervy z toho prekazeneho vecera, hudba ma hecovala, stale som mala chtíč niečo porozbijat, nieco tresnut o zem, kričať, vrieskať, hocičo, v čom by som si vyventilovala agresivitu a adrenalin co sa mi pocas dna nahromadil do kazdej bunky v tele. Takze... Naschval som isla inokadial domov. Isla som oblukom, pritom som mohla ist uplne najviac rovno, cez namesticko, bez komplikacii a provakacii. Ale néé, ja musim vzdy spravit este vecsi pruser ako uz je. Takze, hned ako typek mohol, rozbehol sa. Ipod som uz mala radsej vypnuty, ulozeny v taške, v ruke som nenapadko držala moj letný parfem, Calvin Klein summer. Toto som vzdy chcela spravit. Ked uz nemam ten slzny sprej, toto mi možno spravi rovnaku službu. Doslova som sa modlila, aj ked to mozno bude znieť dost masochisticky a psychopaticky, že ten chalan ma napadne. Takže. Typek sa rozbehol. Neotočila som sa, nech sa nezháči, fakt som ho NECHCELA vyplašiť. Bola som uplne pomätená, ked nad tym spätne rozmyslam, ale nech.  No čo, prinajhoršom ma znasilni a okradne. Tak mu odkusnem kokot keby daco. No je tam toho...
Ked uz som pocula že je tak možno 4 - 5 metrov za mnou, pevne som uchopila mojho Kleina a nedočkavo a prudko som sa otočila. Chalana ale nezaujimala moja osoba. Vybehol mi po kabelke. Po mojej oblubenej kabelke, svina dedinska nevychovaná. Presne cielene som mu niekolko krat silno strekla Calvina do tvare, chalan začal kričať, prskať, automaticky kabelku pustil, obsah sa čiastočne vysypal na zem, držal sa za tvar, jačal, že som piča, že som skurvená piča. Nebyť toho 'adrenalinoveho vzrušenia', tak by som sa aj zasmiala nad tym chudakom. Takto som mu len 'podarovala' este kopačku do hlavy, ved co, v ramci obrany ma človek právo aj zabit, takze nedbam. Pred chvilou som niekoho možno aj zachranila a teraz si to trochen kompemzujem. Chalan ujúkal od bolesti, ja som si vsetko nahadzala spet do kabelky okrem klucov, lebo tie som potrebovala hned, a vyšprintovala som domov. Beh ako nikdy, jemná paródia na Usaina Bolta. Skoro som sa nedotykala zeme. Ale nebolo treba. Ked som sa obzrela cez plece, nikto za mnou nebežal. Ale aj tak som chvatne odomkla dvorovú bránu, rýchlo som aj zamkla, asi prvý krat v zivote, presla som cez dvor, srdce mi islo vyskocit z krku, musela som si sadnut na nas kamenny chodik aby som si upokojila dych lebo ved toto mame nemienim rozpravat, ta ho este chudaka vyhlada aj dnes v noci a rovno ho zabije, bez srandy. Tak som si na ukludnenie zapalila, dofajcila som, chvilu som pozerala na hviezdy, prisla som domov, povedala že 'ahojte, nepytajte sa.' a isla som hore do izby. Zožrala som linecké kolieska, lebo už mám piči celu celulitídu, nech na tych stehnah je ked sa jej tam tak pači a potom som napisala toto. End of the fucking saturday night story.

ps.: ospravedlnujem sa ak som niekoho urazila a tiez za mnozstvo vulgarizmov, ale inak sa nedalo.