Pred pár dňami som mala narodky a veľa ľudí mi okrem iného želalo aj také klišé ako lásku, šťastie, a … zdravie.
O pár dní na to som chytila streptokoka. Vlastne, on si chytil mňa. Tento krpatý zmrd sa mi usadil v hrdle a svoju prítomnosť si označkoval tak, že mám červené hrdlo, zapálené ako hovado, každé jedno prehltnutie pre mňa znamená heroický výkon a kvôli nemu sa musím budiť o polnoci, aby som si dala antibiotikum. Ktoré musím zapiť vodou (heroický výkon v polospánku), lebo jedna tá tabletka má veľkosť nechtu záhoráckeho drevorubača. Veľká je, a dosť.
Ale inak sa mám dobre. Niesom totižto zvyknutá dostávať raňajky do postele (a ešte také luxusné, chleby dokonca dva (!) a aj so zeleninovou oblohou, nech mám vitamíny, a potom aj čajík s medom v termoske (!!) ). Pijem (ten čaj), jem, spím, píšem blog, sem tam odpluvnem chrachel, hodím celaskon do vody nech pekne šššššumí, pohladkám Naomi, ktorá mi spí na hlave,... dobre mi je. Sem tam si prečítam nejaký poučný článok o tom, že mám byť viac asertívna / emancipovaná / ambiciózna a iné zaujímavé cudzie slová zo ženských časopisov...
Napríklad, dnes som si, po prečítaní interview v eve (HRIEŠNE BOŽSKEJ!!!!) s Alenou Šeredovou (taká modelka čo si vzala nejakého údajne najlepšieho branára sveta – taliana, s prezývkou Gigi) urobila názor na túto ženu. No úplna puča. Namyslená, arogantná, Mne-nič-netreba-všetko-mám-a-všetko-len-vďaka-sebe, očividne rozmaznaná aj pod pazuchami, … tak napríklad, na otázku, že aký by chcela mať talent odpovedala že blablabla, 'Asi najviac by sa mi páčilo, keby som vedela spievať.'. OK. V pohode, veď to aj ja chcem. A čo odpovie na ďalšiu otázku, že na aké koncerty rada chodí? - ….chodím aj na koncerty ľudí, ktorých nemám rada. Bola som napríklad na Britney Spears, ktorá NEVIE SPIEVAŤ (Aha, no ty sa do toho určite viac vyznáš, moja, než všetci tí ľudia ktorí s Britney spolupracujú. Spears určite preto toľko zarobila na svojich cédéčkách, koncertoch a ktovie na čom ešte preto, lebo nevie spievať. Preto asi aj vyhrala toľko ocenení NÉ?, lebo vlastne ona NEVIE SPIEVAŤ!!! ), AJ NA MADONNE, TÁ SPIEVA O NIEČO LEPŠIE , ALE VEĽKÁ SPEVÁČKA TO TIEŽ NIE JE (Zlatko, Alenka, ty môžeš byť rada, že Madonna si v prestávke medzi jógou a 56hodinovým nahrávaním ('4 minutes' trvalo 56hodín, kým sa ten clip vytvoril. Justinovi aj Madonne pichali do zadkov vitamínové injekcie, aby vydržali...) nečíta evu a interviews s dutohlavými pseudomodelkami, lebo inak by si si už asi nikde neškrtla.
Som videla tie jej herecké výkony (a že ešte aj moderátorku robí, ale to už som neriskovala), jej profesionalizmus začína v kontajneri a končí v komposte. S jedným rozdielom, že kompost je na niečo dobrý. Že 'Som unavená z toho talianského hulákania, lezie mi to na nervy.'. Moja! A kto ťa drží? A, nevysvätcovala si tu náhodou pred takými dvoma otázkami svojho talianskeho manžela?? ak sa ti nepáči, migaj naspäť do svojej vepřo-knedlo-zelo krajiny, zavri si svoju botoxovú papulku, rolákom si prikry svoje prirodzene silikónové cecky a neopováž sa vysloviť už ani krivého polslova vysloviť na Madonnu. Lebo, aby si vedela, ty narýchlo umiesená celebritka, ona už aj niečo dokázala, niečo ozajstné, nie to, že by sa vydala za niekoho s titulom Naj na svete. Solo mio úspech, ale tomu ty asi ešte nechápeš! D'ooooh, také mam nervy, keď si na to interview zase spomeniem ...
No nič, idem si liečiť toho streptokok(ot)a, nech môžem ísť čo najskôr von, lebo tu, vo SVÄTOM JURI bez telky a bez internetu asi od nudy veľmi skoro zhnijem.
Adieu amigos!
nedeľa 10. októbra 2010
Prúsery
Nech zdvihne ruku ten, čo ešte nikdy v živote nemal žiaden prúser. ….nikto? Myslela som si...
Každý ich má, bez výnimky, aj presidenti, aj Madonna, aj moja mama (nech už sa tvári akokoľvek bezprúserne). Tak to má byť. Inak povedané, každý má ak nie peknú zbierku problémov, tak aspoň jeden veletrapas / ultramega 'oops' / shitty situation.
Tak napríklad,... vrátite sa opitý/á, 4 hodiny neskôr než bol 'deadline' domov. Toto je ten druh prúseru, kedy sa reakcie dostavia neskôr (v tomto prípade ráno, ak samozrejme nemáte otravných fotrovcov, ktorí chcú logické, morálne a racionálne vysvetlenie HNEĎ TERAZ – viď príklad mojich pokrvných spolubývajúcich). Čo teraz? No v prvom rade vám nefunguje mozog (teda aspoň mne nie), a jediné, na čo sa v tom momente sústredíte je, že ktorým smerom je posteľ. A ešte že nepogrcať sa, v tom horšom prípade.
Potom je ešte taký prúser, kedy vás niekto 'načapá'. A tu sa dostavujú kategórie a podkategórie. Tak trebárs, oveľa menší prúser je, keď vás načapajú ako sa snažíte niečo ukradnúť, ako keby vás mama (alebo hocikto, ale dala som najsamhoršejšiu možnosť) načapala 'práve v tom najlepšom' (chápeme sa, dúfam). Keď kradnete a niekto vás vidí, stále sa to dá nejako vyhovoriť napr. 'whoa, toto je tvoja kabelka/peňaženka/bunda?? sranda, ja mám takú istú doma, som sa pomýlila... boha, tieto pondelky, prestáva mi normálne fungovať mozog.'. Ale čo poviete, keď vás napríklad chlapec/manžel načapá s iným v posteli? Úsmevné by bolo niečo ako 'Nieje to tak ako si myslíš!! … je to oveľa lepšie!', prípadne sa šokovane pozrieť na dotyčného v posteli a s obočím zdvihnutým až na druhú stranu hlavy a zadrieť niečo ako 'A ty si kto??!!'. Samozrejme, moje obľúbené v takejto situácii je : 'Nepridáš sa?' (a toto funguje – 'prekvapivo' – lepšie v zostave chalan-chalan-baba, ale asi to nebude dobrý nápad pri zostave baba-baba-chalan...). Toto nieje žiadny návod, ako sa z takéhoto prúseru hladko a bez zranenia, či už psychického alebo fyzického, dostať. Toto je čisto blog, nad ktorým sa možno uškrniete že 'no, také poznám...'.
A čo ak je to verejný prúser? Taký ten, čo ovplyvní názor širokej verejnosti k vašej osobe. Na dlhýýýýý čas. Napíklad si v najväčšom tichu, kde je 10 až miliónpäťstodva ľudí prdnete. Nahlas. Proste ubehlo? Ok, veď črevá treba vetrať. Ale pri všetkej etike, predstavte si takú situáciu, v hlavnej roli vy a vaše plyny. Vtipné? Chalanovi by to možno ešte prešlo. Žene nie, veď ako inak. Nie, prd na verejnosti, ktorí by ochromil uši a hlavne nosy ľudu na okolo nieje môj problém, a nikdy nebol.
Čo takto tréma? Cez prezentáciu, ktorá vám mám ovlyvniť známku/plat/budúcnosť? Nie raz sa mi stalo že som sa rozklepala, zabudla ako sa volám, a onemela som. Proste ústa sa otvárali, ale zvuk odišiel bez dovolenia na dovolenku. A mala som pocit, že niesom ďaleko od zástavy srdca. Rečník zo mňa nikdy nebude, vážení!
Alebo – moje obľúbené – prúser, čo ani prúser nieje, len tak, sviniar, vyzerá. Vtedy, keď hovoríte pravdu, a pritom to vyznieva ako tá najblbšie vymyslená lož. To nenávidíííím!! Lebo potom vyzeráte ako idiot, nemáte žiadne iné argumenty, ktoré by definitívne zamlčali všetky 'ale', a ešte – ak sa jedná o pravdu (prezlečenú za klamstvo) rodičom, tak nové zaracha je na svete.
Zase ma tak zľahká chytá sentimentálna depka, prúserov mám tak akurát a problémov vyše hlavy. Púšťam si Ingrid Michealson a jej 'Be OK', usmievam sa na seba do zrkadla, lebo ten makeup od PUPA je fakt bohový, dočítavam knižku zo sekcie Prečítaš-zabudneš, a napriek všetkému sa cítim fajn. Idem spať. Dobrú noc a nedajte prúserom šancu! Carpe diem...
Každý ich má, bez výnimky, aj presidenti, aj Madonna, aj moja mama (nech už sa tvári akokoľvek bezprúserne). Tak to má byť. Inak povedané, každý má ak nie peknú zbierku problémov, tak aspoň jeden veletrapas / ultramega 'oops' / shitty situation.
Tak napríklad,... vrátite sa opitý/á, 4 hodiny neskôr než bol 'deadline' domov. Toto je ten druh prúseru, kedy sa reakcie dostavia neskôr (v tomto prípade ráno, ak samozrejme nemáte otravných fotrovcov, ktorí chcú logické, morálne a racionálne vysvetlenie HNEĎ TERAZ – viď príklad mojich pokrvných spolubývajúcich). Čo teraz? No v prvom rade vám nefunguje mozog (teda aspoň mne nie), a jediné, na čo sa v tom momente sústredíte je, že ktorým smerom je posteľ. A ešte že nepogrcať sa, v tom horšom prípade.
Potom je ešte taký prúser, kedy vás niekto 'načapá'. A tu sa dostavujú kategórie a podkategórie. Tak trebárs, oveľa menší prúser je, keď vás načapajú ako sa snažíte niečo ukradnúť, ako keby vás mama (alebo hocikto, ale dala som najsamhoršejšiu možnosť) načapala 'práve v tom najlepšom' (chápeme sa, dúfam). Keď kradnete a niekto vás vidí, stále sa to dá nejako vyhovoriť napr. 'whoa, toto je tvoja kabelka/peňaženka/bunda?? sranda, ja mám takú istú doma, som sa pomýlila... boha, tieto pondelky, prestáva mi normálne fungovať mozog.'. Ale čo poviete, keď vás napríklad chlapec/manžel načapá s iným v posteli? Úsmevné by bolo niečo ako 'Nieje to tak ako si myslíš!! … je to oveľa lepšie!', prípadne sa šokovane pozrieť na dotyčného v posteli a s obočím zdvihnutým až na druhú stranu hlavy a zadrieť niečo ako 'A ty si kto??!!'. Samozrejme, moje obľúbené v takejto situácii je : 'Nepridáš sa?' (a toto funguje – 'prekvapivo' – lepšie v zostave chalan-chalan-baba, ale asi to nebude dobrý nápad pri zostave baba-baba-chalan...). Toto nieje žiadny návod, ako sa z takéhoto prúseru hladko a bez zranenia, či už psychického alebo fyzického, dostať. Toto je čisto blog, nad ktorým sa možno uškrniete že 'no, také poznám...'.
A čo ak je to verejný prúser? Taký ten, čo ovplyvní názor širokej verejnosti k vašej osobe. Na dlhýýýýý čas. Napíklad si v najväčšom tichu, kde je 10 až miliónpäťstodva ľudí prdnete. Nahlas. Proste ubehlo? Ok, veď črevá treba vetrať. Ale pri všetkej etike, predstavte si takú situáciu, v hlavnej roli vy a vaše plyny. Vtipné? Chalanovi by to možno ešte prešlo. Žene nie, veď ako inak. Nie, prd na verejnosti, ktorí by ochromil uši a hlavne nosy ľudu na okolo nieje môj problém, a nikdy nebol.
Čo takto tréma? Cez prezentáciu, ktorá vám mám ovlyvniť známku/plat/budúcnosť? Nie raz sa mi stalo že som sa rozklepala, zabudla ako sa volám, a onemela som. Proste ústa sa otvárali, ale zvuk odišiel bez dovolenia na dovolenku. A mala som pocit, že niesom ďaleko od zástavy srdca. Rečník zo mňa nikdy nebude, vážení!
Alebo – moje obľúbené – prúser, čo ani prúser nieje, len tak, sviniar, vyzerá. Vtedy, keď hovoríte pravdu, a pritom to vyznieva ako tá najblbšie vymyslená lož. To nenávidíííím!! Lebo potom vyzeráte ako idiot, nemáte žiadne iné argumenty, ktoré by definitívne zamlčali všetky 'ale', a ešte – ak sa jedná o pravdu (prezlečenú za klamstvo) rodičom, tak nové zaracha je na svete.
Zase ma tak zľahká chytá sentimentálna depka, prúserov mám tak akurát a problémov vyše hlavy. Púšťam si Ingrid Michealson a jej 'Be OK', usmievam sa na seba do zrkadla, lebo ten makeup od PUPA je fakt bohový, dočítavam knižku zo sekcie Prečítaš-zabudneš, a napriek všetkému sa cítim fajn. Idem spať. Dobrú noc a nedajte prúserom šancu! Carpe diem...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)