Zase mám deň Blbec.
Tak aby bolo jasné pre tých ľudí, ktorí sa narodili pod ultramega šťastnou hviezdou a
nevedia, čo to je deň Blbec:
Tento deň je známy tým, že vám padajú z rúk veci viac ako obvykle, VŠETKO čo ste si v ten deň naplánoval sa vám zaručene nepodarí.
Všetci vás otravujú, buď tým, že sú prehnane milí, chcú poôcť alebo na vás hulájú, stále niečo potrebujú atď. Najhoršie, teda aspoň pre mňa je to vted, keď chcú pomôcť. Alebo - sú prehane milí, lebo chcú pomôcť, vy ich odmietnete, takže potom hulákajú a potom, aby ste to (čo máte rozrobené) nemohli dokončiť, stále od vás niečo chcú.
Potom máte naplánované niekam ísť, aj ste sa dohodli s kamarátkou - ktorá tam má ísť s vami - a ona nedvíha telefón. Vôbec. Ani po štrnástom zvonení, stále to len chvíľu zvoní a potom sa zapne odkazovka s hlasom jej mamy. Na porazenie! A ona to robí takto stále. Potom to po 247. zvonení aj dvihne a anjelským hlasom zašvitorí že sorry, ja som nepočula zvonenie. Doooooh!! A ja jej to odpustím lebo som idiot a zbožňujem ju...
Potom chcete už konečne spraviť tie darčeky pre všetkých možných ľudí, ALE! - Treba si rýchlo a navždy zapamätať, že to, čo sa pekne napíše a odfotí aj s postupom v Kuchárskej knihe... že to nie že NIEKEDY nefunguje, ale že to VŽDY A ZA VŠETKÝCH OKOLNOSTÍ nefunguje. Aj keby ste tú čokoládu šlahali na hlave. Nič. Proste musím ísť vykradnúť banku a kúpiť tie podrbané darčeky v obchode, kde to nejaký stroj urobil už za mňa. (musim prestať písať slova s ň lebo je to strašne únavné na tomto Macu....)
Nenávidím Vianoce. Fakticky. Už som to hovorila asi úplne každému, aj 4 statusy sú o tom na mojom Facebooku, ale blog o tom ešte nie je, tak aby ste tu všetci vedeli :
NENÁVIDÍM VIANOCE!!!!!
tu sú dôvody:
1. U nás to nikdy nie je žiadna rodinná pohoda. Keď som mala asi osem rokov, alebo sedem, tak naši sa tak pohádali pred Vianocami, že mama sa zbalila a odišla so svojimi single kamoškami do Chorvátska. A my sme zostali s otcom sami doma. Na Vianoce. Dám sem aj fotku z tých Vianoc, ak sa mi podarí ju preskenovať. Stačí pohľad na otca a aj úplný húpací koník to pochopí. A odvtedy sa to s tou 'príjemnou rodinnou vianočnou atmosférou' ťahá každý rok. Naši sa síce priamo na Štedrovečernú večeru niekedy tvária, že hurá, vianoce, ale vidno že to je len kvôli fotkám. Faloš. Takže rodina pokope - nula bodov.
2. Darčeky. Nikdy, ani jedny Vianoce to neprebehlo tak, že som mala darčeky pre všetkých, ktorým by som ich chcela dať. Nikdy - NIKDY!! - na ne nemám prachy. A keď chcem byť kreatívna a urobiť darčeky alá handmade tak to dopadne k-a-t-a-s-t-r-o-f-á-l-n-e. Ako dnes napríklad, celá kuchyňa je ako po výbuchu a darčeky sú... na nechcem byť vulgárna,...
3. Stromček. Nenávidím ho. Otec vždy nástojí na tom, že musí byť živý - lebo stromček je keltský symbol života, tak predsa nemôžeme mať symbol života umelý. Takže to ihličie je VŠADE. Naomi sa s nimi hrá a roznáša ich po celom dome. A kto to vysáva dva krát denne? No hádajte...
3,5. - Zdobenie. Nikdy sa mi ešte stromček nepáčil. Strieborno - modrý, zlato - červený, so svetielkami, reťazami, anjelikmi, sedliacky - s ozdobami z dreva a sena (!!), ... otrasné. Gýč, gýč, gýýýččč!! Hnus. Už aj medovníkový sme mali, aj so salónkami. Ešte horšie. Strom má byť zelený a bodka. A nemá čo robiť doma. Nech je vonku, na ňom nech sú akurát maličké svetielka a hotovo. V jednoduchosti je nádhera.
4. Štedrovečerá večera. Nikdy neprehovorím mamu, že rybaciu (fuj!!!!!) polievku nech fakt nevarí, lebo od nej ešte mesiac smrdí celá kuchyňa. Okrem toho, moja mama mi vždy predvedie s plnou noblesou že ako vie vycucnúť surovej rybe (!) mozog (!!!!!!). Mám v piči že je to zdravé. Je to nechutné. Aj keby bola maska na tvár z konského lajna ako inovatívny kozmetický zázrak proti jebákom tak si ju nedám. Lebo je to nechutné. To isté rybacia polievka, aj prijebaný otcov zvyk malovať každému členovi rodiny na čelo krížik z medu. Lepí sa to jak hovado a nedá sa to zmyť poriadne. A je to ako so zlým lipstickom. Lepia sa na to vlasy. Ale môjmu plešatému otcovi bude tento argument asi dosť jedno.
5. Pečenie medovníčkov. Vždy ich z trúby vyberiem po a) čierne a dymiace, b) nedopečené, c) mäkkučké asi ako malý šuter. Mňam! ... !
6. Vybalovanie darčekov. Jediný krát (čo si pamätám) som dostala to, čo som chcela. Empétrojku. A potom už nikdy nič. Lebo pyžamo je síce fajn, ale... keď ich už nemáte kam dávať, prípadne je vám o tri čísla menšie (v prípadne keď je od rodiny zo zahraničia ktorá vás naposledy videla v dobe kamennej) alebo o šesť čísel väčšie (ak má vaša babka skreslené denné videnie).. Aj ponožky ujdú, ak sa cítite ako Dumbledore. Alebo oblečenie. Vybrané vašim otcom, ktorí myslením zostal ešte v móde 80. rokov. Tá empétrojka sa mi pokazila ešte pred letom.
7. Upratovanie po vybalovaní darčekov. Robí to ten istý človek, ktorý vysáva ihličie...
8. Týždeň po Vianociach. Zemiakový šalát bol fakt skvelý, ale keď vám už lezie ušami, nieje to nič moc. Kapor detto. Stromček chradne, ale zostáva. Čím viac chradne, tým viac opadáva. Vo vysávaní sa nestriedam s nikým.
Odpočítavam hodiny do Nového roku (ktorí ak bude aj tento rok s našimi tak sa toho ďalšieho asi ani nedožijem lebo ma jebne od nudy) a zase, ako každý rok, si naivne myslím, že tento ďalší už bude dobrý...
Skurvené Vianoce vám želám a šťastný Nový rok, priatelia, a vlastne aj nepriatelia.
Totálne nahovno.
Taký je môj dnešok.
