Boli sme po škole v šenku. Biliard, malá kofola zadara ('Slečna, táto je grátis, lebo to je vaša prvá... - žmurk. - od deda barmana), dofajčievanie krabičky cigariet. Riešenie týraných žien a frajerov. Dobre bolo. Postupne všetci odcupitali preč, a tak som sa pomaly zdvihla s ošemotenej stoličky čo vyzerala ako predvčerom vytiahnutá z kontajnera a poberala som sa na bus aj ja. Kamarát motorkár sa ma spýtal, že kedy mi ide bus. Mykla som plecami, fakt si takéto veci nesledujem, lebo ten rozpis aj tak nefunguje.
'Zoberem ťa?' - spýtal sa, líca už mal stisnuté v helme.
Obočie mi vystrelilo nahor, kukla som na seba, potom naňho že či nesranduje. Mala som na sebe rozviaty top zapnutý tenkým opaskom, pod tým čiernu obtiahnutú sukňu nad kolená á la Naughty secretary. K tomu kabelku na ramene a štekle. Nie moc vysoké, asi tak 5 centi, ale boli to skôr také sandáloidné gladiatorky. Pokrútila som teda hlavou, že určite nie.
Prišla som na zastávku, mohla som akurát zakývať busu, čo odchádzal. Môjmu busu. Nič, pozrela som si rozpis, 14:45 som zmeškala, ďalší mal ísť že 14:55, ten to ale mal akosi v paži, lebo som tam stála asi tak do 15:03, keď sa akurát objavil Motorkár.
'Kedy ti to ide?' - spýtal sa ma, už bez helmy, takže som rozumela hneď.
Pozrela som na rozpis, znova. Zasmiala som sa.
'15:25.'
'To máš ešte v pohode...'
'No neviem, polhodina mi nedojde ako 'v pohode'. '
'No tak zveziem ťa teda?'
'Veď pozri sa na mňa, nedá sa! Bude sa mi to dvíhať! Sukňa, žalúdok, všetko.'
'Veď ale máš pod tým ešte niečo nie?'
'...'
Smiech.
A o pár sekúnd mi tiež helma stíska hlavu, líca, aj adrenalínovú hladinu. Motorkár mi dal takú debilnú vec na kríže, že nech neprechladnem. Helma spôsobovala, že moja hlava sa nebezpečne knísala a odmietala držať poriadne na krku, takže prvotné chvíle som sa chovala akoby som mala na hlave položenú fľašu nitroglicerínu (gúglite...). Vyšvihla som nohu aj s opätkom cez motorku, zakvačila som sa do prvej veci, ktorej sa dalo držať a opakovala som si aký je to paradox, že rodičia mojej najlepšej kamošky sa ešte len pred štyrma dňami skoro na motorke zabili a to mali určite výstroj a všetko a ja tu sa tu dneska hrám na Shakiru (Loca). Ale ona mala v tom klipe aspoň toľko rozumu že mala aspoň kožené gate, a nie sekretársku nanosukňu. Hlúpa som, nezodpovedná.
Každopádne žijem, adrenalín sa mi vylieva ešte doteraz ušami, nechápem sama zo seba, a hlavne - chcem ešte! :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára