Friends with benefits?

   ... zložila som telefón, prstami som si utrela slzy tak, aby sa mi nerozmazala maskara. Tisíc 'prečo' mi vrážalo v hlave do stien lebky, bola som nahnevaná a znechutená zo samej seba. To mám za to, že sa furt zamocem do nejakého debilného vzťahu. Keby som bola chalan, tak by som sa veselo mohla žiť ako promiskuitná kurva a nikoho by to netrápilo, len by so mnou žiadna nechcela chodiť, a tým pádom by som si ešte aj gratulovala. Pojebať, odjebať. Veľmi jednoduchý systém. Ale pre baby to tak nefunguje, lebo potom by som tú nálepku že 'kurva' mala na sebe nalepenú ešte roky rokúce. Nespravodlivosť v rozmeroch celého vesmíru!

   Povedal, že 'ho to už nebaví'. Že spolu trávime príliš málo času. Môžem ja za to, že on má robotu od vidím do nevidím (lebo dneska síce skončil o tretej, ale zajtra môže skončiť aj na poludnie, alebo až o šiestej)? Môžem ja za to, že aj keď je to pracujúci dospelý chlap tak býva u fotra a krstnej v nejakej dedine čo do nej chodí bus tak dva krát za deň (a vlak tri krát) a bohvie či je vôbec zapísaná na mape, no môžem ja za to? Že sme spolu tri týždne a ešte sme spolu ani nespali? No nemôžem, z veľmi jednoduchého dôvodu, ktorý opíšem citátom môjho terajšieho: 'Zlato, nebozkávaj ma tu po krku, lebo sa mi postaví a ako to potom bude vyzerať?!'. Degeško, no nijako, normálne a zdravo!!  

Nový dôležitý poznatok:  Aký je rozdiel v sexe medzi impotentom, 16 ročným panicom a 21 ročným nepanicom bývajúcim u rodiča? Odpoveď: Žiadny rozdiel nie je.

    Myslím si, že presne poznať svoje potreby neznamená byť náročná. 

Ja len chcem mať chlapa ktorý:

• Keď ma objíme, tak sa budem cítiť taká krehučká, ale v bezpečí (nech má svalnaté ramená inak povedané).
• Sa dobre bozkáva a nevadí mu keď ho sem - tam kusnem do pery.
• Vie aspoň efektne sedieť v klube, keď už nie dobre tancovať. 
• Mi otvorí dvere a podá bundu, keď sa odchádza.
• Ktorý prizná moju existenciu pred okolitým svetom.
• Ktorý je zdravý. Vo všetkom, psychicky, fyzicky (!), zdravo zmierený s minulosťou a nevracia sa k nej na každom kroku. 
• Kotrý by bol aspoň o trochu starší a vyšší odomňa.
• Ktorý má nejakú životnú perspektívu a chce napredovať a nie len stáť v živote na jednom mieste so slovami 'mne je takto dobre, som rád za maličkosti.'. Haló! Motivácia, nové ciele - nič?!
• Ktorý má na mňa aj čas.
• Ktorý by si plnil svoje sľuby. 
• Ktorý by sa choval slušne a nie tak, aby som sa musela zaňho na verejnosti hanbiť, ale za ktorého by som bola hrdá.
• A asi najdôležitejšie: Ktorý by so mnou spával! Často, pravidelne, vedel by to, nehanbil by sa, ako pravý gentleman by si našiel čas aj miesto. 

      (Pár bonusových ešte: nebol by zlatokopec(aj takí sú!), mal by holú hlavu, vypracované brucho a chrbát, nezarastenú hruď, zmysel pre humor (neznamená to, že ma bude 'vtipne' dissovať), z nerozvedenej rodiny (to sú také zvláštne nátury - overené), nikdy v živote by nekopol do mačky, mal by vlastný byt (aj malý, len nech je tam aspoň rozkladací gauč) a vlastné auto (Deawo Tico sa neráta, ale motorka ááááno...) a mal by aspoň nejaké názory, ktoré by boli aspoň sčasti zhodné s tými mojimi, nevadilo by mu že fajčím a tiež by nemal nič proti žiadnemu fajčeniu).

      Samozrejme, tých 'mal by byť' je omnoho viacej, a nech mi nikto nehovorí, že som náročná. Nie som. Takto sa má správať ozajstný chlap. Aj keď sa spýtate hocijakého chlapa, tak ak trochu silnejšie porozmýšľa, tak ho tiež napadne dlhokánsky zoznam vlastností 'naj' frajerky, a popritom to bude z veľkej väčšiny len to, aby sa tá jeho cicka chovala ako sa nežné pohlavie od prírody aj chovať má.

      Debilný maskulinistický vtip o tom, že žena má na zozname o 'naj' chlapovi trilión bodov a chlap jeden (že nech príde holá a v ruke nech má pivo) je debilný v tom, že to ani nie je pravda. Baba k vám, chlapci, dojde holá s pivom a ostatne to bude taká špatná krava, že len keď otvorí hubu a vypadne z nej niečo extra hulvátske / primitívne / trápne / neženské tak vám bude šum a fuk či je to pivo vychladené, alebo nie. Chápeme sa? 

     Ja proste asi musím skrátka pochopiť, že kamarátstvo s benefitmi sa síce v tomto čudnom svete (kde sa mimochodom aj tak na každom jednom kroku, kde sa len človek pohne na glitrovanom podnose predstiera sex, sex a ešte oveľa viac sexu) takýto 'vzťah' považuje v pohode pre chlapa, ale nepredstaviteľný pre ženu, ale musím pochopiť, že pre mňa, keďže som strašne náročná (resp. chcem pre seba niečo lepšie ako hulvátskych impotentov čo na mňa nemajú čas) je táto varianta asi fakt najlepšia. 

Hlási sa niekto? :D

Viva la fiesta

Sobotný večer v skratke:

Večer som mala nerviská, že sú všetci roztrtkaní ešte po piatku a že sa teda nikomu nechce ísť von.

Nakoniec sa ozvala If, že ona ide. 

Teším sa, natáčam si vlasy, holím nohy (neviem načo keď budem mať celý večer na sebe legíny, ale budiš) aj šušku (tiež neviem načo...), vytrhávam obočie, vyhadzujem veci zo skrine, ... prosto rutinná príprava na večer. 

O osmej sme sa mali stretnúť s If na Nivách. 

O siedmej mi napíše na facebooku že vlastne ona ani piť nebude lebo že o takej 11 až 12 musí ísť po tatka do Stupavy.

Ja že popiči, čo už, tak chill večer.

Popritom obvolávam ostatných že čo.

Sany sa mi ozve ako keby sa zobudil, rozjebaný na rešeto, predýchava zlý sex s nejakou tupou blonckou z Hornej Dolnej čo si ráno našiel v posteli. Hovorí mi hlasom ako z potrubia že ju vykopol z bytu a keď zistil že si uňho zabudla nohavičky tak ich vyhodil z balkóna. Že vraj smrdeli.

Black sa mi ozve že on má robotu a že bla bla bla v celku ešte nevie kedy a či vobec príde. 

Mám nervy, chcem sa baviť a zresetovať mozog po otrasnom týždni. Chcem vytancovať tie tuky na prstoch. Chcem sa (decentne) opiť. 

Vychádzam z domu.

Prichádzam na Nivy, If píše mesidž že mám počkať hentam. 

Došla autom. 

Smer Eurovea.

Kávička a neskutočne drahý džúsičoček v Central Cafe, Barman sa tvári že si vôbec nepamätá ako ma sexisticky balil ešte pred hodinkou - dvoma cez facebook. Vypúšťam ho z hlavy, mám to dosť na háku.

Ja a If odchádzame. 

Ľahko nachádzame miesto v podzemnej garáži kde zaparkovala, štartujeme, vychádzame. Hore, skoro vonku sa to pri jednej otáčke v garážach celé dojebe. If chce čo najrýchlejšie dostaviť auto von, aby sa jej ľahko vyrážalo po tom poslednom kopci a nabehne na obrubník, všetko škrípe, okrem toho sa auto oškre o akýsi stĺpik a celé zadné prave dvere sú oškreté. If má nervy, ja netuším čo mám robiť. If nadáva, začína plakať, opakuje že ju foter zabije. Snažím sa ju upokojiť, nejde mi to. Zastavíme pri tom divadle a zisťujeme, že fučí guma. Okrem toho že sú dojebané dvere. 

S vyfukujúcim kolesom a plačúcou If sa zrazu ocitám pred Ifiným domom, jej mamkak, nejakí roboši nasdzujú náhradné koleso, If má slzy stále na krajíčku. 

O 22:24 sa stretávam so Sanym pred Ifiným domom, len bez If, lebo tá nemá chuť na nič. 

Pešo ideme až na Ventúrsku.

Sany je už najebaný, rozpráva pičoviny a stráca balanc. U mňa v mojej ex-robote si dávame ja Mojito (darček od Sanyho na moje 18. narodky...) a on dvojitu vodku s ľadom. Hrkne to do seba, objedná ďalšiu dvojitú. Učím ho ako sa správne povie v Rusku Cheers keď sa pije práve vodka. Sany potom celý večer vykrikuje že 'Nu davaj, sabaka!'. 

Odchádzame, po ceste oplujeme Trafo, pred ktorým stojí nejaká cicka v Norkovom kožuchu s Norkových kokotom. 

Od starého Alizé voláme taxík a o 30 sekúnd sa nachádzame pred Infinity. Platíme vstupné, vyzliekame sa z búnd, neskôr si vyzliekam aj legíny, ostávam v šatách a čiernych čižmách. Tancujeme si, bavíme sa. 

Postupne pribúda čoraz viac nechutne najebaných cicušiek a ešte viac holých hláv s tupým ksichtom. Slintajú naokolo, fakujem ich pohľadmi, so Sanym si idem svoje. Ťaháme ďalší alkohol, fajčíme, potom odchádzame. Taxíkom do Channels, čiže zase k Alizé. Tam sme zakotvili.

CVAK - Tu sa deje niečo čo nebudem rozoberať, lebo nemôžem a ani nechcem, ja len že Black, mám ťa veľmi rada... 

O nejakej 4tej Black vychádza z Channels, ide na zastávku aj so mnou, sadne si po búdku a ako zmoknuté kura tam aj ostáva, elina mu má ísť za pár minút. 

Behám hore dolu od zastávky Kapucínskej do Channels, vybitý telefón, stratila som Sanyho.

Idem pešo s Ipodom v ušiach od Channels až na Račianske mýto, cítim sa fresh ako nikdy, jemne popŕcha, mám na hlave kaopucňu. Jediné, čo ma v tej chvíli trápi je hlad, či ma niekto cestou neprepadne a či sa Black dostal safely domov. Na račku čakám 8 minút na prvú električku, o 5:02 nastupujem na jedenástku a odvážam sa do Rače k babke. Po ceste si nahlas spievam a tancujem. Na ruke ma škriabe páska z Infinity. Usmievam sa, som spoko. U babky som o pol 6. Babkina reakcia na štrkot kľúčov v zámke bolo len hlasnejšie chrápanie. Dávam si dole šošovky, pijem vodu z umývadla nech nemám ráno bordel v papuli, odličujem sa vodou a mydlom na ruky. Padám na matrac, v gaťkách, lebo som nenašla pripravené pyžamo. 

Som najviac spoko, až na ten hlad, a pohmkávam si že Welcome to Saint Tropez...

Nu davaj, sabaka ! :D

IT bag

   O kabelkách idem čmárať. Takže všetci chlapi, čo máte toto otvorené tak si toto celé vypnite, aby ste na mňa potom nenadávali že som nudná, alebo čosi. Samozrejme, výnimkou sú homosexuáli. 

   Pozerám si v poslednom čase všelijaké fashion blogy, lifestyle časopisy, a webové stránky určené viac - menej iba fashion week-u. Tento výraz pre mnohých zanietencov do módy predstavuje niečo, ako keď malému decku podáte obrovský papier veľkosti A1, farebné pastelky že na, kresli si. Veľa ľudí má potrebu ukázať počas siedmych dní v tých 'naj' mestách sveta celý svoj prešpekulovaný šatník a obliecť si tkzv. aj 'naruby riť', len aby upútali a potom sa našli niekde na blogu napr. na Sartolialist-e. Modelky chudnú ešte viac ako obvykle (stále sa to dá, tak prečo to neskúsiť - vyzerať ako vešiak). Módni návrhári už nevedia čo majú vymyslieť, tak skúšajú aj tie najviac debiliny, aké by si nikto v živote neobliekol. 

   Aby ma niekto nepochopil zle: nemám nič proti štýlu. Ak, samozrejme, z neho nekričí že : pomoc, neviem čo o sebou tak sa snažím za každú cenu upútať - viď tuto). Na druhej strane, mám všetko proti móde. Lebo dnes sa nosí toto, ale ak si to zajtra, alebo max. o týždeň oblečiem, tak na mňa Karolko už bude pozerať s ešte viac zdvihnutým nosom ako obvykle... Alebo tie uggs boty. Baby majú kompletne v paži že im to vykrivý chrbticu do miernej vlnovky a že všade je napísané že chlapom je z tej 'obuvy' aj tak akurát tak na tyčku, nosia tieto papučiská aj s koktejlkami, no čo. Keby 'móda' nenadiktovala niečo tak absurdné, baby by sa nahodili normálne, k šatočkám štekle na zabitie sa, ale aspoň chrbtica bude v poriadku (lebo je nemožné chodiť zhrbená na opätkoch) a chlapi budu 'spoko' (lebo pre nich to predsa celé absolvujeme, nie?).

   Každopádne. Kabelky som chcela. Zistila som, že do kabeliek je asi najlepšie investovať. Alebo ešte topánky, lenže to by som chcela zbierať len štekle, a kde by som v nich ako po Bratislave chodila?? Možno tak kolečká na hlavnom námestí, kde je jedine normálna dlažba... No, takže kabelky. Lebo biele tielko, rifle a KABELKA. Kreatívna, veselá, farebná, bláznivá, nenormálna, ... fantázii sa v tomto medze fakt nekladú (a občas to vyzerá že niekto si fantáziu pustil z reťaze úplne!). 

Inspiration:

A nakupovať pojdem keď začnem kakať eurá :)

You are beautiful, in every single way.

 Idem si v buse, tváre žien, ktoré poznám z videnia sa mi mihajú pred mojimi niekedy až príliš všímavými očami, nenachádzam slov na to, čo vidím. Celé moje estetické vnímanie sa búri, chcem byť slepá ('hluchá' už som, včera som si kúpila také slúchatká, že basy dozdivenia, ježia sa mi z toho chlpy, proste sen). 

   Mám takú teóriu, ktorá sa skladá z troch jednoduchých bodov. . . 

1. Každá žena je krásna.

    Nemusí mať zrovna 18 - 25 rokov, aby bola 'úplna strela'. Aj 14 ročné dievča v aknózno-pubertálnom veku môže byť pekné, rovnako ako aj 65 - XY ročná dôchodkyňa. Na každej žene je niečo pekné, dokonca by som si dovolila tvrdiť, že na každej žene je niečo vyslovene prekrásne. Nebavíme sa teraz o povahe. Čisto vizuálne prostriedky. Krásna farba očí, femme fatale pohľad, prípadne pohľad nežnej srnky. Jemné, dlhé prsty. Pôsobivo vykrojené pery. Krásne vlasy, prípadne chic účes. Jemne vykrojená tvár, pekne tvarovaný driek, ženské krivky, . . . možností je na tisícky. Treba sa dobre pozerať a hľadať. Lebo každá žena je 'úplná strela', ale musí chcieť. Aj k tomu sa dostanem.

2. Každá žena chce byť krásna.

    Naivné, liberálne dristy o tom, ako je najpodstatnejšia časť človeka jeho povaha a že dôležitejšia je vnútorná krása si, prosím vás, niekam strčte a už nevyťahujte, minimálne nie predomnou. Poznatky z prvého dojmu sa len ťažko prekrývajú novo nadobudnutými poznatkami o danej osobe. Je to normálne a ľudské. Odjakživa to tak bolo. Sme vizuálne tvory, ženy, a aj muži rovnako si všímajú najskôr ako nová osoba vyzerá, a až potom rozmýšľa nad tým, čo osoba hovorí, ako sa správa a podobne. Aj keď sme ešte behali od jaskyne k jaskyni ako neandertálci, tak najskôr sme si všímali stavbu tela, tvár, postavu človeka, a až potom chovanie a 'skills'. Lebo genetika. Ľudia majú zakódované sa rozmnožovať. Medzi sebou, ako rôzne kmene, vodcovia si brali najkrajšie ženy, aby spolu splodili krajšie a lepšie deti. Je to jednoducho normálne. Preto sa ženy odjakživa snažia vyzerať dobre. Snažili sme sa už odpradávna dobre voňať, mať jemnejšiu pokožku, neskôr nám už začali vadiť aj chlpy (pretože sa zaužívalo, že chlpy, ak nie sú zrovna na hlave sú prioritou mužov), chceli sme podčiarknuť svoju ženskosť. A ženskosť je synonymum krásy. Odjakživa. Žena = krása. Muž = sila. Skúste si to dať naopak a rovnica sa nebude rovnať. (pre feministky a gayov: týmto som určite nechcela povedať, že ženy sú slabé a chlap nemôže dobre vyzerať!). Keďže každá jedna žena pudovo túži po tom najlepšom, čo si jej sebavedomie dovoľuje, tak logicky chce vždy alfa samca. Ale alfa samec nebude chcieť len nejakú takú obyčajnú trupku nezaujímavú. Preto sa ženy snažia zaujať. Krásou. Menej inteligenciou. Lebo muži lepšie vidia ako myslia. 

3. Je to strašne jednoduché byť krásna.

    Haló! Nech mi nikto nehovorí, že 'mne nič nepomože, ja som proste škaredá, som tučná, mám krivé nohy, neskutočné akné, riedke vlasy, celulitídu, rázštep, . . .'. Ono je to tak, že kto chce, ten nájde. Aj krásnu ženu keď sa pozrie do zrkadla, aj Shreka ktorému (že vraj!) už nič nepomože. Nikto ešte nestučnel zo vzduchu, len z toho, že sedel na riti a žral. 'Ale to je možno choroba, preto je taká tučná.' - to milujem keď mi niekto povie. Lebo ľudia si mýlia pojmy s dojmami. Áno, možno má chorobu. Ale távznikla že niekto sa tu očividne prežieral, tučnel, až bol tak ozrutný, že cievy si povedali : Tak vieš čo, ty obluda, maj si tú cukrovku, keď ju tak veľmi potrebuješ! BAM! A 'choroba' je na svete. 

    Všetko sa dá, len treba chcieť. V týchto dobách plných techniky, milóntisíc tristo typov krémikov na snáď všetko možné (Včera som videla jeden že proti pehám!!!! Nebláznite, baby, pehy sú sexi!), rôznych mastičiek, tabletiek s výživnými vecami, ktoré podporujú rast všetkého možného vrátane ceckov, existujú kaderníčky, manikérky, pedikérky, profesionálne maskérky, fitnescentrá, kde z vás osobní tréneri vypotia sexicu, čo má telo ako delo, samé ženské časopisy, ktoré radia ako sa obliecť tak, aby ste prednosti ukázali a nedostatky zakryli. Nestojí to ťažké prachy, kúpiť si napríklad švihadlo a každý deň doma cvičiť. Inak, nedostatky. Čoraz viac mi je jasné že chlapi majú radi veľký guľatý zadok (je sa za čo chytiť) a radšej menšie cecky (aspoň nič neovisieva). Fakticky, je milión spôsobov, ako byť krajšia. Mám známu, čo má razštep. A čo? Myslíte si, že teraz chodí s mastnými vlasmi, obhryzenými nechtami, absolútne nenamaľovaná a denno denne v tričku s logom firmy čo predáva psie granule a riflami za 10 eur z Miletičky? A igelitka z Billy a.k.a kabelka? Plus rozšmatlané Chce-to-byť-adidas tenisky, alebo (ešte horšie) turistické sandále a v nich ponožky (za toto by som dávala pokuty, seriózne. To už radšej fejkové Lujvitonky, ale ponožky v sandáloch - fakt nie, prosím!!)? VOBEC. No a čo že má razštep? A ČO?! Chodí oblečená lepšie ako hocijaká pseudocelebrita zo slovenskej zakysanky (lebo nejde tak o lujvitony, guči a štekličky s červenou podrážkou ako o to, či sa jedno k druhému hodí, alebo vyzeráte ako výklad v 'luxusnom' Egyptskom obchode). Dáva si záležať na tom, aby mala zdravé, vždy umyté vlasy. Krásne si dokáže namaľovať oči. Dokáže upútať dymovým líčením, a tak si človek najskôr všimne oči, ako pery. A potom, áno, všetok outfit doplní nádherným zvonivým smiechom a povahou ktorá predstavuje človeka so srdcom z medu. 

                                  Neexistujú škaredé ženy. Existujú ženy, 

                  ktoré sú príliš lenivé byť krásnymi.

Rodinka

    Celý deň som žehlila, asi tak na dva obrovské metrové koše prádla toho bolo. Musela som, na mamin povel, lebo že už to vypraté prádlo nemá kam dávať. Ja že ok, veď taká chill nedelka, pri telke, a že vraj pri žehlení sa spáli kalórií za dve hodiny toľko, čo za jednu na aerobiku. Kukla som sa do zrkadla, v stehnách som sa rozšírila mierne, také že všimnem si to len ja, ale to je najdôležitejšie, lebo ak sa ja sama necítim dobre, tak ani na ostatných nebudem dva krát milá. Nuž, načo obviňovať zrkadlo, ak sa mi tie stehná fakt zväčšili, takže ok, dala som si polhodinový spinning a hor sa do žehlenia. Mama mi dala ešte vysávačové inštrukcie a odišla aj s babuškou a Klaudiou kočíkom krížom cez hory - doly až do Kauflandu. Paráda. 

     Cez Glee až po Zitu na krku, s ktorou som mala fotku v mobile (ktorý mi nejaký dobrák čorkol, ale to je iná story...) som si pozrela všetko, ale ako áno, ako nie, celkom som zabudla na to, že ono treba aj medzi vysávaním, umývaním okien, žehlením a občasného facebookovania aj jesť. Takže mi o takej piatej - šiestej prišla naspäť mama. 

M: Ty si ešte nepožehlila všetko?!

L: Nie, mami. Inak ahojte...

M: Veď si na to mala celý deň!!

L: Ty si nevidela koľko toho bolo? Veď to som nemala ani ako stihnúť!

M: Si sa zajeb... (videla že práve vošla babuška, tak nechcela byť vulgárna - ) si sa flákala, že?! Čumela si do telky a na ostatné si sa vykašľala, že áno?!

L: Mami,...

M: Aspoň si povysávala čo som ti povedala?!

L: Áno...
M: Čo si jedla?
L: (Po krátkom zamyslení sa) ... ÉH, od raňajok vlastne nič. Som zabudla, a nebola som hladná.
M: Tebe už fakt načisto šibe?! Čo teraz ako máš nejakú diétu alebo čo?! Chceš byť anorektička?!!
L: Mami,...

     Vyšla ako slon v ruji hore po schodoch na horné poschodie, ktoré som mala celé povysávať. Môj brat sa totižto deň pred tým rozhodol že by bol fasa nápad rozbiť strúhatko preplnené od struhadiel na zem, prééésne v strede poschodia medzi izbami, takže sa to bohovsky poroznášalo po všetkých horných izbách. Kto to mal poupratovať? Jedine ja, lebo chlapi rodiny museli ísť na dvojdňový výlet. A ostatné ženy musia ísť súrne tiež na pol dňa von. Nič, ľudia prežijú aj Katrinu, takže otrasní rodičia je to najmenej.

     Potom, keď už som úplne všetko dožehlila, byt sa ligotal aj s oknami, . . . proste všetko porobené, akurát moje vlasy v takom stave že od piatka čo som mala oslavu som si tie kučery ani len nevyčesala, o umytí ani nehovorím, lebo som mala asi tak čas skočiť na hajzel a najesť sa, . . . no tak potom došli chlapi domov. Volala mi akurát mama, ktorá zase išla (aj s babuškou a s malou) na nejakú kofolu či čo, že mám spraviť toto a hento ešte, a že či som sa už osprchovala, a ja že nie, že práve sa idem, a do toho mi začne otec (žiadne ahoj, ani bú, a mú už vobec) hulákať.

O: No tak na to zabudni!! Na to si mala celý deň čas, teraz sa ide Maxim a po ňom idem ja. To čo si robila celý deň?! Si sa zajebávala, že?! Šak ale jasné, veď klasika!

L: Nie, ja som,...

O: Ale prosim ťa, myslíš že mňa to zaujíma? Mala si na to cely deň proste ... (a ďalej pokrčoval, zatiaľ čo ja som začala hovoriť cez neho = nebolo rozumieť ani mna ani jeho, ale to bolo aj tak jedno)

L: Otec, prestaň na mňa vrieskať! Ja som celý deň žehlila!! Nehuč na mňa! Prečo hneď jak dojdeš musíš na mňa ziapať? Čo som ti spravila ako?

O: Ale choď do riti! Ja na toto nie som zvedavý...

L: Neziap na mňa!!!

Začala som zvyšovať hlas aj ja, aby ma bolo vobec počuť. Aj tak to nepomohlo. Tak som to nakoniec vzdala, odišla som od neho, a ešte po ceste preč do mojej izby som si neodpustila môj vycibrený sarkazmus: 

L: Ste sa mali dobre na výlete?!

A môj milovaný tatinko, ktorý nikdy nič nenechá len tak, mi zahučal naspäť že:

O: POJEB SA!!!

    Bez cenzúry, nevymyšlam si, a nech si to prečítajú všetci. Nepíšem, že ako sa teraz asi tak cítim, ale nech mi huba odpadne, ak by som niekedy svojmu dieťaťu, ktorého sa nespýtam že či sa chce narodiť alebo nie, ... ale kebyže niečo takéto niekedy poviem svojmu decku, tak PRESNE TUTO má budúce malinké oprávnenie ma udať za psychické týranie a slovné napadnutie. Každý máme právo na kritiku, ale nie každý má právo byť ten, ktorý použije na svoje vlastné dieťa vulgárne, chrapúnske a vyslovene hulvátske slovné pomenovanie. A najväčšia irónia je to, že ten istý chrapúň a hulvát potom od svojho decka vyžaduje rešpekt a úctu. To je podľa mňa na tom najviac choré.