Mám ešte necelý mesiac do osemnástky a občas sa cítim že som zrelá na také to dôchodkovské sedenie pred telkou, v plechovej krabičke ryžové chlebíčky a na stolíku Záhradkár a Nový čas pre ženy. Niekedy už mávam aj také stavy, že sa mi moc nechce ísť na byt, radšej by som išla spať k babke a kuknúť si v bedni nejaké Kosti alebo čo. Alebo keď ma dneska 'starý známy' zavolal na chatu. No nechce sa mi, úprimne. Hurá, ožerme sa v prírode. ?!
Alebo oveľa radšej sedím na káve s milovanou, úprimnou kamarátkou, ako s ňou kľačať niekde na obrubníku pred mojim domom, čakajúc, kedy dogrcám a bude mi lepšie. Človeku sa krútia vnútornosti, hlava, celý okolitý svet, splieta piate cez štrnáste, nevie vstať, nevie o sebe, ale to nič, hlavne že som báro frajeris a najebal som sa jak taká onéé dzivá sviňa!! A v dvacine pečeň ako zo sadry, jess!
Na druhej strane, stále ma to baví, party, žúrky, spontánne akcie. Len ráno sa zobudiť, a postupne počas dňa sa rozpamätávať na udalosti z nezabudnuteľnej, a predsa z veľkej väčšiny zabudnutej oslavy. Čudovať sa odkiaľ, z ktorého baru je ten DRUHÝ papierový náramok na ruke, veď si pamätám len jeden... A krútiť hlavou nad fotkami, ktoré nejaká 'dobrá duša' hneď zrána neempaticky vycapila na facebook, a samozrejme každý vás už aj potagovať stihol. Kvôli tomu sú tieto parties taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane, veď treba si užívať kým sme mladí že. Kým máme ešte orgány v poriadku... Kým nad nami ľudia v bare neveriacky nekrútia hlavou, že prečo sem chodia takí starí ľudia?! Kým to nevyzerá tak trápne, mladá žena s očami mútnymi a vyklopenými do hora, sukňa ogrcaná a vyhrnutá hore, ziape to na celú ulicu, vlasy polepené, smrad, predlaktie a pravé stehno obodkované prepálenými krúžkami od cigariet, štekle v ruke, naboso, motajúc sa po ceste, lebo chodník je pre jej nekoordinovanú chôdzu priliš úzky... Ale je mladá, tak nech si užíva! Keby bola stará, tak už ju nevoláme najebaná party diva, ale stará alkáčko-houmlesáčka.
Ale mňa to baví. Keď už nie alkohol, tak tanec. Svetlá, stroboskopy, lasere, samé blikačky, telo na tele, z chalanov sa vyparujú feromóny, ovzdušie nabité erotikou, zrazu sa bozkávam s babou, a nie je to vôbec zlé.
Potrebujem piť, ale vodu! Nech sa neroztopím na parkete :)
pondelok 29. augusta 2011
pondelok 22. augusta 2011
Na pohotovosti
Najprv som sa s fotrom pohádala.
Potom som išla spať.
Začali ma svrbieť oči, obidve. Nevedela som zaspať. Tak som sa zobudila, zapla svetlo, zapla comp, ze si zahrám Doodle Jump alebo čo, nech ma to uspí. Ani neviem ako som sa ocitla pred zrkadlom. Čumela som na seba ako pero z gauča. Pravé oko som mala napuchnuté ako keď sa vám pošťastí monokel, len to nebolo modré. Celé to spodné viečko, to čo sa volá že vačky pod očami, tak jeden ten 'vačok' mi opuchol že to vyzeralo abnormálne zle.
Ľahla som si naspäť do postele, že veď sa to zahojí do rána. Ale o 5 - 10 minút mi ten opuch začal pulzovať ako blázon, cítila som sa že zachvílu mi to opuchne tak, že sa mi oko vtlačí do šedej hmoty. Znova som vstala, pozrela do zrkadla, mala som to dvakrát väčšie ako keď som si lahla. Panika ako hovado. Hysteria, zrýchlený pulz. Najdrahší priateľ, facebook. Hneď status o mojom nešťastí, veď nech všetci vedia a hlavne nech poradia. Najlepšia kamoška ma hneď vysmiala, že nech si zoženiem to pirátske na oko. Diki Broňa. Potom sa kamarát ozval že či to nie je alergia a vypísal zoznam liekov ktorých názov som nevedela ani vysloviť. Potom jeden kamarát čo má tatka doktora, mi napísal že mám ísť radšej na pohotovosť.
Tak sme išli. Ja s opuchom a otec mierne podgurážený a nasratý. Celú cestu tam nepadlo ani slovo, len otec začal na plnú papulu nadávať niekde na Račianskej že 'Slovensko je na piču'. Zapla som si Ipod ktorý som si múdro vzala so sebou. Pre istotu som sa aj zapásala, čo normálne nikdy nerobím.
Prišli sme teda na Kramáre. Žiadne svetlá, veď načo, možno len sem tam nejaké strašidelné matné neónky. Nikde ani noha. Vstúpili sme do haly, socik že dovi, nemocničný smrad linolea, prostredie stvorené pre scénu z béčkového hororu.
Na informáciách mi teta vysvetlila že 'hentam icte do hentých výťahof, úúplne vzadu, moja, no, a tam na dvoječku ano? Tak tam máce oné, očné. '
Tak som išla do výťahu, otec furt za mnou ako nejaký duch, bez slova. Vošli sme do výťahu, otec stlačil gombík. Dvere sa zavreli. A potom sa otvorili. Otec stlačil zase. Na druhý krát to už išlo. Ako sa výťah rozbehol hore, mala som pocit že moje vnútornosti mierne zaostávajú. Nenávidím výťahy, je mi v nich zle a cítim sa stiesnene.
Vystúpili sme. Poschodie číslo dva bolo zahalené v tme. Ale že na totálku. Nenašla som očnú, lebo dvere čo mali nad sebou nápis očná poliklinika smerovali len niekam kde som našla ďalšie dvere, s nápisom Šatňa. Išla som zteda zase dole na inforámácie, tete v okienku som povedala že som to nenašla, ona mi povedala navlas to isté čo mi povedala predtým a ja som išla zase tým istým výťahom hore. Otec zapol gombík dvojku, dvere sa zavreli, potom otvorili.
Otec jebol päsťou na gombík - 'Ja to jebem takéto výlety, dopiče, tento socik skurvený, no póóď, moja, ty stará kraksňa čo ťa nevymenili 50 rokov.' Výťah sa lenivo pohol, a tesne za ním moje vnútornosti. Na druhý pokus som to našla. Vošla som do tej ordinácie či ako sa to volá, proste miestnosť, doktorka, sestrička, na stenách nalepené výjavy z Disneyoviek. Moje nešťastie že mám osemnásť až za mesiac takže musím ešte stále chodiť k detičkovskej doktorke. Ako som vošla, zacítila som sladkastý pach, ktorý mi bol niečím strašne známy... Doktorka sa na mňa ani len nepozrela, len sa spoza pleca spýtala že 'No čo ti je, h?'
Zložila som si okuliare, oko mi pulzovalo ako besné.
'V noci ma začalo strašne svrbieť oko a ...'
Ani som nestihla dokončiť vetu a sestrička ma schmatla za zápästie. Chvíľu zadržala dych, prstom mi išla rozmliaždiť žilu. Pokyvkala hlavou ako ten pes čo kýve hlavou vzadu v niektorých autách.
'Hm, hm.' - zahmkala.
'Pulz máš v poriadku.'
Neveriacky som na ňu pozrela, akože haló, ja som na očnom, nie na pulznom!
Potom ma odviedla k tomu prístroju kde si položíte bradu a svietia vám baterkou do oka. Zasvietila do každého asi tak na stotinu milisekundy, potom to vypla, posadila ma do kresla, jedno oko mi zavrela - a teraz pozor že čím - vatou (!!), a spýtala sa ma na druhý riadok odspodu. Problém je, že ja to už všetko viem teoreticky naspamäť tie písmenká, takže to pre mňa nebol problém. Videla som na obidve oči. Všetko som povedala bez chyby. Sestrička sa zakalene dívala na tabulu s riadkami stále sa zmenšujúcich písmen a stále kývala hlavou. Ako ten pes.
'Hentam si... FFFF... Hentam si sadni moja, chichichi.' - doktorka neurčito mávla rukou, trochu sa pootočila a tak som mala nachvíľku možnosť vidieť že má červené oči asi ako ja vtedy ...
Chichotala sa ako zalúbená trinástka. Sadla som si do čierneho ošuchaného kresla, trčal z neho molitan. Oko puchlo ako keby nemalo čo robiť len puchnúť. Tlak do oka sa zvyšoval.
'No dobre, mojenko...' Mojenko?! Čo to, dopiče...?!
'No a kartičku oného, poisťovne, ... mááááME?!' - na 'me' sa prudko otočila na kresle, a dostala hystrický záchvat smiechu. Sestrička so zakaleným pohľadom sa nesmiala, len sa tupo a neprítomne usmievala na stenu. Cítila som sa asi ako maximálne zdravý a triezvy človek na psychiatrii.
Vybrala som z peňaženky kartičku poistenca a nesmelo som ju podala doktorke.
Tá ju schmatla a prudko sa zamračila. 'No čo mi to podávaš ako oné?'
Oko mi pulzovalo že doNEvidenia.
'Prepáčte, keby mi to oko napúchalo ešte viac, tak by som mohla mať nejaký problém so zrakom.' - položila som úplne normálnu otázku.
Doktorka si niečo hala bala ťukala do počítaču, zakalená sestrička neprítomne pozerala von špinavým oknom.
'Ehe, nero... hm,... nechápem asi... nechápem tvoju otázku.'
Dyg tak jeb na to.
'No, že ak by mi to napuchlo ešte viac tak môžem sa mi nejako zhoršiť zrak?'
'Čudné otázky dávaš, eh... Kristínka.' - pozrela sa logicky na kartičku, a zahrala to že je milá. Zaškrípala som zubami, nenávidím ak ma niekto nazve Kristínka.
Kašla som na to, takéto primárne veci si lepšie zistím aj tuto.
'No moja zlatunká (!), milunká (!!), toto si budeš kvaponkať (!!!!!!) do oka tri dni, asi tak 3 krát denne ano, moje malé? Tuto ti napíšem receptík, a utekaj to s tatinkom (!!) kúpiť do lekárne. A zavolaj aj tatinka že nech príde podpísať papierik, keďže ešte nie si dospelá.' Pripomínajte mi to, prosím vás, všetci a každý deň. Pozrela som sa na recept. A tam velkými paličkovými písmenami že Visine Classic 3 X denne.
Takže som sa jebala s podguráženým nasratým otcom zo Sv. Jura až na Kramáre, aby som hodinu strávila čakaním a 'pokecom' u nahúlenej doktorky, ktorá mi predpíše Visine, ktorý mám aj tak doma. Ďakujem. Nedeľný chillový večer.
sobota 20. augusta 2011
Život
Zistila som, že som úplny egoista. Že len sebecky od všetkých beriem, dávam nič alebo málo, alebo dávam tam, kde dávať vôbec nemá zmysel. Keď sedíte pár dní doma, nič iné ako fyziku kvôli komisionálkam neriešite, tak vám z toho začne krásne jebať, a začnete rozmýšlať viac než je zdravé. Takže okrem toho, že som egoista som zistila aj to, že aby ste v tomto 'krásnom, farebnom, blablabla' svete prežili, musíte niečo riešiť. Stále. Hocikde na svete ste, vždy sa nájdu nejaké problémy. Ak ste pesimista, máte ich veľa. Ak optimista, máte ich veľa plus jeden navyše, len sa tvárite, že to nie sú problémy, ale že sú to 'veci, kvôli ktorým je tento svet tak krásny, všestranný, ... (doplňte si podľa úrovne psychickej narušenosti)'. Ak ste flegmatik, máte ich veľa, aj keď sa tvárite, že ich nemáte. Ak ste cholerik, tak ich máte veľa, a ešte to aj vykrikujete do sveta. Ak ste realista, tak ako ja, tak ich jednoducho máte, uvedomujete si ich, žijete s nimi, dýchate nimi, viete že tie problémy tam sú, budú, že keď jeden vyriešite, príde ďalší a že tento chorý kolobeh sa bude opakovať až kým neskapete. Potom sa vaše problémy prehodia na vašich najbližších, napríklad dlhy a vyriešenie problému, či vás treba spáliť, alebo celého pochovať, kde pochovať, či žulu alebo čierny mramor, či vám majú vytesať nejakú silnú rest-in-peace myšlienku, a že ako často vám majú polievať burinu na hrobe. Či raz do roka, alebo dva krát.
Keď zomriem, tak ma prosím spáľte, niekam rozsypte (najlepšie do mora, nech máte dobrý pocit pri najbližšej dovolenke v Chorvátsku), a zabudnite na mňa. Ďakujem už teraz, keďže potom vám už nepoďakujem. Budem sa snažiť nezhadzovať vázy a neotvárať zamknuté dvere po smrti.
Toto je ďalšia vec, pri ktorej som sa pozastavila, keď som si včera v noci išla zapáliť do záhrady. Ak nie ste Newton, alebo Graham Bell alebo nejaký iný velikán, ktorý prišiel na niečo, čo tu už odjakživa bolo, len tomu dal super originálny a kreatívny názov väčšinou po svojom vlastnom priezvisku, tak nikoho nebude zaujímať, že ste zomreli. Ak nerátame rodinu a tých najbližších kamarátov. Teraz keby som zomrela, tak by niekto iniciatívny zorganizoval pohreb, prišli by mi tam možno rodinní príslušnici, s ktorými sa vídavam asi tak na svadby a na Vianoce, alebo len tak náhodou v Auparku, trochu by si všetci vysmoklili sople nad tou kopou hliny, pospomínali si, ak by mama pozvala na môj pohreb aj nejaké moje kamošky, o ktorých vie, tak by tam možno došli, neviem či by si poplakali, potom by sa celý ten chochmes rozišiel, mama s otcom, prípadne babky a tak, skrátka ti najnajbližší z rodiny by boli ešte pár mesiacov/rokov otrasený, ale život by išiel ďalej. Zem by sa neprestala točiť do opačného smeru, ten chalan, s ktorým teraz chodím, by si našiel po čase inú, mama by naďalej vyučovala dospelých ľudí ruštinu, Maxim by išiel na strednú, Klaudia do školky, ... Tráva by nezmodrala a ľudia by aj tak neprestali fajčiť. Nič by po mňe okrem nejakých blogov, básničiek a paradajok na záhrade čo som zasadila minulú jeseň nezostalo. Nejaké matné spomienky ešte, možno.
Toto vôbec nie je pesimizmus. Toto je čistá realita, a mňa to netrápi, že moje meno zanikne. Dokonca som rada. Keby taký čo ja viem trebárs Willebrod Snell (inak fakt, to ich mamy nemohli nazvať nejak inak, napríklad ako ChlapČoZistilZákonSvetla?! Kto si má pamätať všetky tie mená?!) vedel, že dnes sa bude musieť nejaká študentka v treťom ročníku na gympli naučiť naspamäť že lomený lúč zostáva v rovine dopadu, pomer sínusu uhla dopadu a sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa obrátenému pomeru absolútnych indexov lomu prostredí, tak by podľa mňa radšej sedkal pekne doma na prdeli a aj keby niečo zistil, nechal by si to empaticky pre seba. Jedine že by to bol nejaký uber zákerák. A teraz nejaký mudrlant povie, že no ale takto keby rozmýšlali všetka inteligencia ľudstva, tak by sme doteraz žili v jaskyniach a jedli mamutov. No a? To tak strašne potrebujete vedieť, že keď pustíte jablko a spadne tak sa to volá gravitácia? Aj neandrtálec to vedel, a nepotreboval tomu dávať nejaký ultra špeciálny názov. Kupujeme si Ipady, keď dnes kúpite najnovší mobil, tak o týždeň už ten istý mobil bude vlastne starý model, deti vedia robiť na s BlackBerry, ale keď sa ich spýtate, odkiaľ je mlieko, tak povedia že z tesca.
Vivat la Doba kamenná.
Zase guláš rôznych a k sebe navzájom nepasujúcich myšlienok, ospravedlňujem sa. Ale ak sa vám nepáči, môžete ma vypiť :)
Keď zomriem, tak ma prosím spáľte, niekam rozsypte (najlepšie do mora, nech máte dobrý pocit pri najbližšej dovolenke v Chorvátsku), a zabudnite na mňa. Ďakujem už teraz, keďže potom vám už nepoďakujem. Budem sa snažiť nezhadzovať vázy a neotvárať zamknuté dvere po smrti.
Toto je ďalšia vec, pri ktorej som sa pozastavila, keď som si včera v noci išla zapáliť do záhrady. Ak nie ste Newton, alebo Graham Bell alebo nejaký iný velikán, ktorý prišiel na niečo, čo tu už odjakživa bolo, len tomu dal super originálny a kreatívny názov väčšinou po svojom vlastnom priezvisku, tak nikoho nebude zaujímať, že ste zomreli. Ak nerátame rodinu a tých najbližších kamarátov. Teraz keby som zomrela, tak by niekto iniciatívny zorganizoval pohreb, prišli by mi tam možno rodinní príslušnici, s ktorými sa vídavam asi tak na svadby a na Vianoce, alebo len tak náhodou v Auparku, trochu by si všetci vysmoklili sople nad tou kopou hliny, pospomínali si, ak by mama pozvala na môj pohreb aj nejaké moje kamošky, o ktorých vie, tak by tam možno došli, neviem či by si poplakali, potom by sa celý ten chochmes rozišiel, mama s otcom, prípadne babky a tak, skrátka ti najnajbližší z rodiny by boli ešte pár mesiacov/rokov otrasený, ale život by išiel ďalej. Zem by sa neprestala točiť do opačného smeru, ten chalan, s ktorým teraz chodím, by si našiel po čase inú, mama by naďalej vyučovala dospelých ľudí ruštinu, Maxim by išiel na strednú, Klaudia do školky, ... Tráva by nezmodrala a ľudia by aj tak neprestali fajčiť. Nič by po mňe okrem nejakých blogov, básničiek a paradajok na záhrade čo som zasadila minulú jeseň nezostalo. Nejaké matné spomienky ešte, možno.
Toto vôbec nie je pesimizmus. Toto je čistá realita, a mňa to netrápi, že moje meno zanikne. Dokonca som rada. Keby taký čo ja viem trebárs Willebrod Snell (inak fakt, to ich mamy nemohli nazvať nejak inak, napríklad ako ChlapČoZistilZákonSvetla?! Kto si má pamätať všetky tie mená?!) vedel, že dnes sa bude musieť nejaká študentka v treťom ročníku na gympli naučiť naspamäť že lomený lúč zostáva v rovine dopadu, pomer sínusu uhla dopadu a sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa obrátenému pomeru absolútnych indexov lomu prostredí, tak by podľa mňa radšej sedkal pekne doma na prdeli a aj keby niečo zistil, nechal by si to empaticky pre seba. Jedine že by to bol nejaký uber zákerák. A teraz nejaký mudrlant povie, že no ale takto keby rozmýšlali všetka inteligencia ľudstva, tak by sme doteraz žili v jaskyniach a jedli mamutov. No a? To tak strašne potrebujete vedieť, že keď pustíte jablko a spadne tak sa to volá gravitácia? Aj neandrtálec to vedel, a nepotreboval tomu dávať nejaký ultra špeciálny názov. Kupujeme si Ipady, keď dnes kúpite najnovší mobil, tak o týždeň už ten istý mobil bude vlastne starý model, deti vedia robiť na s BlackBerry, ale keď sa ich spýtate, odkiaľ je mlieko, tak povedia že z tesca.
Vivat la Doba kamenná.
Zase guláš rôznych a k sebe navzájom nepasujúcich myšlienok, ospravedlňujem sa. Ale ak sa vám nepáči, môžete ma vypiť :)
pondelok 15. augusta 2011
21 upgraded
Zoznam vecí čo aspoň teraz momentálne strašne chcem :
1. Cigarety - tie už mám, aj keď debilné Marlborky lightky lebo neviem prečo šedé Blackdevilky neviem ani v jednej jedinej trafike v Bratislave nájsť! :(
2. Vodičák - mama povedala že ako darček na osemnástku mi toto zacvaká ona s otcom. Hovadský darček do dospelosti.
3. Robotu - aj tú už budem mať, od októbra :)
4. Maturitu (ale nevydá to...) ale vydá! spravím tie pošahané komisionálky a keby že nie, tak čo no, budem opakovať ročník. Ako každý jeden človek z otcovej strany.
5. Vespa piaggio skúter, zelená metalíza, biela, alebo ľadovo modrá. Toto ešte nemám.
6. Gélové nechty. Skorofrajer mi povedal, že nech si to nedávam, lebo jemu sa obyčajné, trebárs aj zajebané nechty páčia viac ako gélače. Takže toto možem rovno škrtnúť a namiesto toho, aby tu tá šestka nesedela zbytočne tak chcem aby mojmu skorofrajerovi zmizol ten pupek, alebo aspoň nech nemusí papať petržlen :D (prepač chliv :D )
7. Vlastný byt, alebo aspoň prenajatý na začiatok
8. Psa. Nech nie je uplne tupý ten havo ale.
9. Dovolenku hocikde pri mori, aj trapácke Chorvátsko, proste nech je tam pláž, more a vela slnka. Minimálne na týždeň vypadnúť, bez mobilu.
10. Nový telefón, najlepšie taký, kde si budem aj ja môcť písať na facebooku že kde sa práve nachádzam a s kým, nech mám pocit že tam niekde je nejaký stalker čo ho zaujímam a sleduje ma po meste
11. Laboutinky. Čierne, obyčajné, s červenou podrážkou.
12. Novú peňaženku, najlepšie takú čarovnú, že by v nej vždy bola aspon 10 eurovka.
13. Nové plavky. Neviem na čo, asi sa pôjdem čvachtať do tých dažďových mlák vonku, ale proste chcem nové plavky.
14. Môj vlastný notebook nech mi ho nikto nebere
15. Aby mi niekto teraz nalial Jacka Danielsa. Dvojitého. Jack Daniels <3
16. Balkón. V tom svojom byte napríklad.
17. Tie strašne pekné šatočky z Guessu čo na mňa zákerácky kývajú z výkladu v Eurovei.
18. Presso s mliekom a s dvoma lyžičkami cukru. Toto stále. Možete mi kávovar kúpiť na narodky.
19. Dianu F Lomo !!! <3 gúglujte!
20. Laser. Kvoli dvom veciam - po prvé, kvôli zraku, nech sa nemusím každý večer a ráno trtkať so šošovkami, nech môžem aj vo vode otvoriť oči a nech keď sa ráno zobudím tak nech vidím plafón nerozmazane. Po druhé, kvôli holeniu sa. Dám sa laserom vy-epilovať všetko čo sa dá (okrem vlasov, tie si nechám, to je pekné)
21. Aha, no, a fakt mi chýba sex. Nechýba. Teraz už len antikoncepciu vyriešiť :D Nemá niekto 25 eur len tak pre mňa?
Stále rozmýšlam že čo ešte by som chcela, lebo veď človek je fenomén v tom, že stále chce viac. Ale mňa už nič viac nenapadá. Toto je finálny zoznam. :) Aspoň nateraz.
nedeľa 7. augusta 2011
21
Zoznam vecí čo aspoň teraz momentálne strašne chcem :
1. Cigarety
2. Vodičák
3. Robotu
4. Maturitu (ale nevydá to...)
5. Vespa piaggio skúter, zelená metalíza, biela, alebo ľadovo modrá.
6. Gélové nechty
7. Vlastný byt, alebo aspoň prenajatý
8. Psa
9. Dovolenku hocikde pri mori, aj trapácke Chorvátsko, proste nech je tam pláž, more a vela slnka. Minimálne na týždeň vypadnúť, bez mobilu.
10. Nový telefón, najlepšie taký, kde si budem aj ja môcť písať na facebooku že kde sa práve nachádzam a s kým, nech mám pocit že tam niekde je nejaký stalker čo ho zaujímam a sleduje ma po meste
11. Laboutinky. Čierne, obyčajné, s červenou podrážkou.
12. Novú peňaženku, najlepšie takú čarovnú, že by v nej vždy bola aspon 10 eurovka.
13. Nové plavky. Neviem na čo, asi sa pôjdem čvachtať do tých dažďových mlák vonku, ale proste chcem nové plavky.
14. Môj vlastný notebook nech mi ho nikto nebere
15. Aby mi niekto teraz nalial Jacka Danielsa. Dvojitého.
16. Balkón. V tom svojom byte napríklad.
17. Tie strašne pekné šatočky z Guessu čo na mňa zákerácky kývajú z výkladu v Eurovei.
18. Presso s mliekom a s dvoma lyžičkami cukru
19. Dianu F Lomo
20. Laser. Kvoli dvom veciam - po prvé, kvôli zraku, nech sa nemusím každý večer a ráno trtkať so šošovkami, nech môžem aj vo vode otvoriť oči a nech keď sa ráno zobudím tak nech vidím plafón nerozmazane. Po druhé, kvôli holeniu sa. Dám sa laserom vy-epilovať všetko čo sa dá (okrem vlasov, tie si nechám, to je pekné)
21. Aha, no, a fakt mi chýba sex.
Konzumná spoločnosť <3 Sen každého, len si to nepripúšťate, dámy a páni.
sobota 6. augusta 2011
Bez cenzúry
Napriek populárnemu presvedčeniu sa dobrý milenec nedá okamžite spoznať podľa toho, ako tancuje (tí najvrtkejší sú zvyčajne teplí), ani podľa prístupu k jedlu (gurmán dá často nakoniec prednosť šunčičke pred šukačkou).
Vaše sexuálne zručnosti sa často plne odhalia až v posteli, aj keď sebavedomie, uvoľnenosť a celková ľahkosť bytia čo-to napovedia vopred. (Nehovorím len o fyzických znakoch, ale aj o osobnosti.)
Pozbierala som nejaké kritériá, ktoré tvoria základ kvalitného lovera, pričom zoznam samozrejme nie je finálny, obsahuje však zopár užitočných trikov.
A ešte vás musím upozorniť, že aby ste boli dobrí v posteli, musíte mať fakt motiváciu a naozaj sa snažiť - pretože to, čo baví nás, vás pri sexe (občas) k smrti nudí a naopak. Ready?
Takže čo robí dobrý milenec:
Dobrý milenec predohráva
Nie preto, že je strašný romantik, ale pretože vie, že rozrobená žena sa urobí desaťkrát rýchlejšie, ako keď sa ide rovno na vec. Predohra je čisto pragmatická záležitosť. Naučte sa potrebné chvaty.
Toto je síce skôr na samostatný článok, ale v podstate ide len o to, že máte veľa hladiť a zaoberať sa každou časťou tela, nie iba piatimi štvorcovými centimetrami. Pre lepšie pochopenie si predstavte, že naše telo je váš penis - tiež by vás nebavilo, keby sa ženská venovala iba jednému drobnému bodu, aj to monotónne.
Vydrží
Nadržaný študentík, ktorý je hotový za šesť sekúnd, je pre nás zaujímavý len raz. Preto vám to zo začiatku aj odpustíme. Ak je to však už tradícia, začnite s tým niečo robiť - napríklad trénovať výdrž (keď už to na vás ide, spomaľte alebo si dajte pauzu; proces opakujte). Alebo si skúste viac honiť, ideálne s naozaj pevným stiskom, aký vám svojím biologickým uspôsobením nevieme poskytnúť. Len pozor, pretože keď to preženiete, budete mať zase opačný problém, takže s mierou! Dávny kamoš mi prezradil trik, ktorý mu odovzdal nejaký striebrovlasý mudrc a ktorý vraj s úspechom používa: keď sa s čajočkou schyľuje k akcii, odbehne si na záchod vyhoniť. Vráti sa bez napätia, uvoľnený, pripravený na ďalšiu konverzáciu a prípadne aj dlhé súloženie.
Tento ťah však používajte iba v prípade, že máte istotu, že to za večer zvládnete dvakrát - seniorom a príliš unaveným pánom sa predhonievať neodporúča.
Díva sa do očí
Je to v podstate taká drobnosť, ale poteší. Drvivá väčšina mužov je pri šukaní úplne zhypnotizovaná pohyblivým obrázkom zásunu, ktorý tak dobre poznajú z porna, a od tohto nepochybne fascinujúceho výjavu sa im nepodarí ani na sekundu odlepiť zrak. Keď sa na chvíľu donútite a vykonáte krátky očný kontakt, slečna vám bude neskonale vďačná. Ak nás vnímate, získavate kredit. Nie všetky sa totiž rady cítime ako sexhračky.
Plus nás váš pohľad z nepochopiteľných dôvodov vzrušuje.
Na druhej strane, nečumte moc, pretože si budeme myslieť, že sa niečo čudné deje, že sa nám roztiekla maskara a vy na nás kukáte ako na pandu v zoologickej. Takže pozerať, ale neočumovať.
Nie je cirkusant
Sexuálni akrobati sú neatraktívni, zakomplexovaný a v posteli nudní ako správy na STV. Chlap, ktorý počas jednej noci predvedie branné cvičenie, vystresovane prebieha z polohy do polohy a inštaluje nás po všetkých kútoch bytu, sa vôbec neuvoľní a nedovolí ani nám, aby sme si to užili. Polohy meňte iba občas. (A to platí aj pre vychytralých "statických akrobatov", ktorí síce nehýbu celým telom, ale v jednom kuse cieľavedome menia rýchlosti či hĺbku zásunu, krúžia a mykajú panvou ako besní.) Ambiciózny snaživec je horší ako malátny lemravec.
Chce nás urobiť
Nemyslím, že pravidlo ladies first je nutnosť - kľudne sa vystriekajte - ak ste aj potom v stave venovať sa nášmu orgazmu, všetko je ok. Myslite však na to, že nám na to väčšinou nestačí trojminútová zasúvačka. Spriateľte sa s vibrátorom, bude vám ľahšie na svete. Ps: chlapci čo 'poznajú' mňa vedia, že ja osobne si na tomto pravidle nezakladám vôbec, len toto píšem empaticky kvôli babám. Ale ja som hm,... ako sa to povie... čudná? O tom súkromne inokedy...
Stará sa
Toto znie ako samozrejmosť, ale stále nepoznám dosť mužov, ktorí sa vedia o ženu postarať tak, aby chcela roztiahnuť nohy aj druhýkrát. A pritom taká blbosť: majte poruke vodu a kondómy, ponúknite niečo na jedenie (nie okoralé boloňéze z predvčera), galantne sa vzdajte poslednej cigarety, zavolajte taxíka. Budete sa čudovať, aké divy to narobí s postkoitálne rozcitlivenou ženou (navyše zvyknutou na okamžitú otočku k stene a zalomenie). Dodnes spomínam na chlapíka, ktorý sa ma po sexe pýtal: "Čím ti teraz urobím radosť?". Vyslúžil si tým odo mňa mnoho recipročných radostí.
Neberie sa príliš vážne
Toto súvisí s vyššie spomenutým nešvárom obsedantnej akrobacie. Napätosť sexu škodí, pretože sex je príroda, divočárna a zvieratkovstvo, a ak tam zapletiete neistoty a komplexy, ďaleko to s kvalitou nedotiahnete. Muži, ktorí pristupujú k sexu ako k transplantácii srdca, majú pred, po, aj počas smrteľne vážny výraz a nakoniec sa seriózne pýtajú "Aké to bolo?", si súložiť ani nezaslúžia.
Nemusíte hovoriť vtipy alebo imitovať Al Pacina, ale každá strnulosť a melodráma dodávajú sexu pachuť krematória. S vami by sa urobila možno nejaká gotická puberťáčka, tie si na takýchto tragédoch fičia.
A ešte dobrý tip na záver: neproste. Nikdy nežobroňte a nekňučte, neprosíkajte o sex ani o žiadnu sexuálnu aktivitu.
(Teraz sa určite všetci tvárite ako hrdinovia, ale nech hodí kameňom ten, čo nikdy neprosíkal o zásun, aj keď ho už čajka odtláčala opätkom...)
štvrtok 4. augusta 2011
Jeans vs. Mr. Right
Včera som si išla skúsiť džínsy. Mama mi dala 30 eur, že na, sú zľavy, kúp si gate. Nieje to také ľahké ako to vyzerá. Úprimne povedané, je to fasa komplikované. Lebo nemám proporcie figuríny s nemým ksichtom vo výklade. Mám krátke tučné nohy. Plus velkú riť k tomu. Do čísla 32 napchám s fučaním jednu nohu po lýtko. V 34 skončím asi v strede stehien, viac už nejde. V 36tke nemôžem dýchať, jesť, ani si sadnúť. A zadok mi to stlačí do čudnej, nesexi plochej hmoty. Číslo 38 mi je už veľké. Čo teraz? Nosiť Aladinove gate, napasované čierne legíny alebo len sukne a šaty? Najväčší vtip je v tom že každý jeden chalan mi povie že mám tu riť perfektnú. No super, ale čo z toho keď na ňu nepasujú ani jedny džíny?!
Popri nervákoch keď som si v tých vysvietených kabínkach kde vidno na tele každú jednu nugátovo - makovú tortu čo som si kedy dala ku káve skúšala dvadsiate ôsme gate (To číslo som neprehnala, rátala som ich. Vychádzajúc z Auparku som napočítala 37), som zistila zaujímavú vec. Že vlastne skúšanie si džínsov je rovnaké ako nájsť si partnera na život. Teraz nemyslím tých kamarátov s benefitmi. Ale životného partnera, takého čo už to ani nieje tak láska čo vás drží spolu, ale skôr zvyk. Že vám na ňom vadí milión tristopäť vecí ale stále sa s ním prplete. Zvyk proste. No a je to ako vybrať si perfektné gate. No, gate by bolo jednoduché. Džíny. Džíny sú zabijak.
Lebo si musíte skúsiť veľa zlých džínsov, kým nájdete tie 'pravé'.
Keď už si myslíte, že povedzme tieto dobre padli tak:
a) nájdete jeden malý detail (džínsy: glitre na úplne zlom mieste, jeden gombík, čo sa tam vôbec nehodí a tým pádom kazí celý dojem,... partner: čo ja viem, trebárs zistíte že za sebou nesplachuje. No dá sa ho to naučiť, ale to máte fakt chuť učiť dospelého človeka splachovať záchod?), a teoreticky by sa tento detail dal prešiť, prerobiť, zvyknúť si naňho, ale prakticky - proste nie.
b) Nájdete vadu. Pokazený zips, čudné zošitie, zlý strih, nejaký debilný vačok, že chalan kríva, odstávajú mu uši, škúli na jedno oko, nahlas prdí,... môže byť akýkoľvek pán Dokonalý, ale keď vám v reštike povie že vás miluje a zároveň jedným okom pozerá na vás, a druhým niekam do neurčita a potom si prdne že sa čašník zlakne a vyleje vám cesnačku v bochníku na hlavu? Všeličo sa môže stať ak majú gate vadu...
d) Už ste si ich vybrali, sadnú skvele, riťku v nich máte ako lusk, opticky vás zužujú, no skrátka sen, ale vy ste ostrieľané shopoholičky, tak si ich necháte ešte na vešiaku, v kabínke, na čakačke,... a že ešte obehnete Zaru a Stradivarious a keby ste tam nenašli lepšie, tak si vezmete teda tie skvelé z Bershky. Ale trt. Lebo vy lepšie nenájdete, tak sa do Bershky vrátite a džínsom môžete zakývať, lebo to (vaše) posledné číslo si vzala tá pekná malá blondínka, a práve už platí. Nečakajte na lepšie, keď už najlepšie máte pred nosom, lebo sa môže stať že vaše najlepšie si zoberie niekto iný, kým vy budete hladať ešte lepšie než to najlepšie. Kapišto?
e) Ďalšia varianta, a stáva sa mi to stále,... Džínsy (chalan) skvele padnú, sú ako keby boli ušité priamo na vás, obkukujete sa v zrkadle, neveríte že konečne niečo sadlo ako riť na šerbel, ... a potom sa pozriete na cenovku. A môžete ich vrátiť pekne krásne na vešiak, lebo toto nieje vaša liga. Teda, cena.
Ťažké je to. Nájsť niečo, čo je tak skvelé že to nemusíte prešívať, skracovať, meniť,... A potom ďalšia vec, keď už ste si perfektné gate našli, zaplatili, doniesli celé šťastné doniesli domov, obliekli,... tak môžete zistiť že:
1.) sa vám tie džínsy na tomto svetle u vás v byte vlastne vôbec nepáčia, že v nich (pri ňom) u seba doma vyzeráte úplne zle.
2.) že po prvom opratí (pri prvej nezhode), sa celé gate pokazili. Že sa chalan pri prvom vašom probléme (môže to byť nepodstatná maličkosť kde 'ide o princíp', alebo aj veličkosť, kde ide o to, že vy mu jeho polovicu nájmu teda platiť nebudete. Napríklad.) Gate stratia tvar, môžu sa zbehnúť, vyperie sa z nich farba,... a chalan sa môže tiež 'sprať', keď to najmenej čakáte.
3.) Zistíte, že sa vám tie gate k ničomu vlastne nehodia. Že ten chalan sa vám nehodí do života. Že tie džíny sú krásne a super, ale že by ste si museli komplet zmeniť šatník (život), aby ste sa im (jemu) prispôsobili.
4.) Vy sa sebe samej v tých džínsoch páčite, ale ostatní nešetria kritikou. Máš v nich oveľa väčšiu riť, rozširujú ťa, nehodia sa ti, skracujú ti nohy, nieje to tvoj typ, nehodíte sa k sebe,... Niekedy môžete zahrať sebeckú, a skrátka sa vykašlať na to, čo hovorí o vašich nohaviciach (o partnerovi) okolie. Ale láska je slepá, a ľudia vás poznajú. Tak pozor.
5.) V neposlednom rade - zistíte že ste dlhé džíny vlastne vôbec nepotrebovali, lebo aj tak vyšlo slnko a je čas nosiť vzdušné šaty. Občas je aj tak totiž lepšie nasadiť si čierne krídla ako ružové putá.
Okrem tohto všetkého, človek sa stále mení. Naša postava, povaha, charakter sa stále mení. Základ zostáva rovnaký (na 99% budeme mať celý život dve nohy), ale riť sa môže zväčšiť, pás zmenšiť, diétovačky, obžieračky, kilo, dve hore - dolu,... zrazu idete do obchodu a s obrovským úsmevom zistíte že namiesto 44ky ste si kúpili 38, alebo s roletou na čele zistíte, že jediné gate čo vám padnú sú tie z tehotenského oddelenia. Nielen obvod pásu a stehien sa mení. Ale aj vkus pre partnera. Pre toho Rytiera na bielom Cadillacu. Preto neexistujú na mieru a na celý život ani džíny, ani partner.
ps.: Stále nemám nové gate.
pondelok 1. augusta 2011
I'm a bitch, I'm a lover...
... takto sa začína pesnička ktorá až na jedno slovo v texte (mother) je navlas o mne. Sedlakom odporučam google translator keby dačo...
I hate the world today
You're so good to me
I know but I can't change
tried to tell you
but you look at me like maybe
I'm an angel underneath
innocent and sweet.
Takže som čerstvo single. Lebo som bola zlá. Teda, bola som taká, aká som naozaj. Zase mi to nevyšlo. Tento iks nieje u mňa žiadna novinka. Už na to chalanov dopredu vždy upozorňujem, ale nikdy si nedajú povedať. Teraz ďalší. Je milý, pozorný, je fajn, vtipný, tancuje že dopočutia, ... irónia je to, že je to ten istý človek, vďaka ktorému už niesom s tým predošlým. Budem mu (tomu novému) každý deň pripomínať, že čo som zač, aby z toho nebol prekvapený. Ale on potom niekedy prekvapený bude. Ako všetci.
Yesterday I cried,
must have been relieved
to see the softer side
I can understand
how you'd be so confused
I don't envy you
I'm a little bit of everything
All rolled into one
Ja inak vlastne ani nerozumiem chalanom že čo ich ku mne ťahá. Dobre, toto znelo neskutočne namyslene a bla bla bla, ale fakticky tomu nechápem. Dobre, no tak možno keď idem party party tak nesedím v rohu a nečučím ako päť peňazí, ale odviažem sa, vytrhnem z reťaze a tancujem vždy ako keby to malo byť posledný krát. Jednoducho sa bavím. A z reakcíí usudzujem, že ani ten tanec nieje zlý. Dva roky latino sa odzrkadlili očividne nie len na mojom zadku, ale aj v tom rytme čo do mňa samovoľne prenikne keď počujem dobrú hudbu.
[Chorus]
I'm a bitch, I'm a lover
I'm a child, I'm a mother
I'm a sinner, I'm a saint
I do not feel ashamed
I'm your hell, I'm your dream
I'm nothing in between
You know you woldn't want it any other way
Apropo, zadok. Mne dojde neskutočne veľký, čudný, masívny a objemný a... proste mega. A pri otázke, ktorú postupne položím skoro každému chalanovi tak na 95% dostanem rovnakú odpoveď. No že riťka. No mňam. Potom že oči. Ok, sivomodrá, podľa počasia sa moja farba očí správa ako chameleón, v lete modrejšia, v zime sivejšia, ale moje oči sú že vraj fasa. Mne prídu celkom fajn, hlavne po plači. To sa tak hovorí, že najkrajšie oči sú po plači. Potom pery. Tiež v pohode, nemám nejaký razštep, nesymetrickosť, botox, čo sa pokazil, ... Len mi prídu trochu viac úzske, ako by som ich chcela mať. No ale moja perla. Nos. Nosisko. Obrovský frňák mi natruc sedí medzi tými celkom fajn očami a rastie mám pocit že každým dňom intenzívnejšie. O dva roky asi nebudem vychádzať ani z domu, jedine na návštevu ku kamošovi Pinocchiovi.
Ďalej, cecky. No, tie nemám. Ani najčarovnejšia wonderbra mega push-up effect by mi nepomohla, lebo musíte niečo mať, aby ste to mohli zdvihnúť do push-UP. Lentilky pod kobercom, jedna bradavka vcucnutá dovnútra a už počujem mamu ako hovorí: 'No nezavidim ti, kojenie ťa bude strašne bolieť na ten jeden cecok.' Jess, diki mami.
Nohy ako hokejky, krpatá som, že 'nedovidím cez psa na električku (......)', vlasy vždy a pernamentne na každú stranu, sem tam nejaký ten královský predkrámový jebák v strede čela (hormóny rulezz!), ramená po babke a.k.a. hokejista brankár v drese, malé prsty, lámavé nechty, vystúpená brada, no proste celé zle. A popri tomto všetkom dokážem zariadiť, aby mi chlapi zobali z ruky.
So take me as I am
This may mean
You'll have to be a stronger man
Rest assured that
when I start to make you nervous
and I'm going to extremes
Tomorrow I will change
And today won't mean a thing
Robím bordel, chovám sa 'zle', mám obdobia keď sa kurvím jedna radosť, lebo ma to proste baví. Som lovec, a už sa asi prestanem hrať na to, že som zberač. (tuto je niečo o tom lovení)
Jednoducho sa ja seba prijmem taká, aká som, a budem možno škrípať tesákmi a plakať urazene do vankúša, keď mi to niekto bude vyčítať, ale keby som sa mala zmeniť (neviem, možno v 25tke, keď mi zatikajú biologické breitlingy a poviem si že haló? je tu niekto kto má fajnové gény, chcem decko a možno sa prisposobim a budem pánovi Genofondovi verná! Možno...), keby som sa mala zmeniť z lovca na zberača s búrlivou minulosťou, bolo by to výhradne a čisto egoisticky, pre vlastné blaho zmena len pre mňa. Nie pre to, aby ste vy ostatní držali už konečne hubu a mohli sa starať o čosi iné ako o môj život. Ale preto, že by som sa JA osobne chcela zmeniť.
[Chorus]
I'm a bitch, I'm a tease
I'm a goddess on my knees
When you hurt, when you suffer
I'm an angel undercover
I've been numb, I'm revived
Can't say I'm not alive
You know I wouldn't want it any other way
Ale zatiaľ je to pre mňa dobré tak, ako to je. Ja som vás, chlapci, na to upozorňovala. Mali ste byť menej zaláskovaný a viac použiť rozum. ÁÁlebo niečo iné...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)