pondelok 29. novembra 2010

Not Ninna continues...

Som zlaté rúno čo kradne bájny Jáson
Som Siréna bez hlasu.
Som, aj nie som.

Nie som ani pre, ani proti.
Som ceruzka, čo sa nezahrotí.
Som ozvena, čo sa ti nevráti.
Som pomsta, čo sa ti odplatí.

Som prístav bez lode
a more bez oceánu.
Som ruža bez tŕňov.
Som whiskey bez ľadu.

Som voda bez pary
a parlament bez vlády.
som esej bez jadra,
som obloha, čo nemodrá.

Som jasný paradox
z akejkoľvek strany.
Som studený plameň
čo volá a vábi.

Som zvuk bez hlasu.
Vieš vôbec kto som?
Predsatvu o mne máš,
no hmlistú a nejasnú.

Som sorry bez odpustenia...

streda 24. novembra 2010

Love hybu svetom.

Chýbajú mi prachy.
Revízor, darčeky na pridrbané Vianoce, nová maskara a kredit. Nechce mi niekto darovať takých 100 - 200 eur?
asi nie, že?

Hm.
Ako žijete?
Ja ako voľný verš. Bez pravidiel, otáznikov a bodiek. Aj bez tých troch. Sem tam sa hodia, ale radšej nie.
Baby, dávajte si pozor na chlapcov. Lebo nikto nemá na začiatku na čele napísané SOM KOKOT. Vlastne, majú to tam pekne centrofixkou, ale love is blind a na začiatku to nevidieť. Ale keď si otovríte oči, sakra vás budú bolieť. Nezoznamujte sa s kade kým, len kvôli tomu, že má pohľad pod ktorých sa roztápate. Lebo sa môžete roztopiť až príliš a potom vás budú musieť kamošky zoškrabovať emotívnymi lyžičkami zo zeme. Alebo to bude robiť nejaký iný chlapec. Taký, čo vás aj pozve do kina, aj vám dá pusu sám od seba a povie vám že ´Jasné, že si moja frajerka. A čo si si myslela?´ A bude vás volať nie Micík, ale Zlatík. Vlastne je to jedno. Len vec pohľadu.

Život sa z 10% skladá z toho, čo sa človeku stane. Zvyšných 90% sa skladá z toho, ako na to zareaguje. Takže tak.

Baby, nebuďte trosky. Sme v tom spolu.

streda 3. novembra 2010

Hello, my name is not Ninna actually.

Ja som.


Hanblivá.
Žiarlivá.

Horúca,
mätúca.

Tichá
mrcha.

Smiech v slzách.
naivná a drzá.

Zbabelá a hrdá,
zem, oheň, aj voda.

Jasná a vlažná,
jemná, aj nežná.

Komplikovane logická,
rozprávkovo magická.

Vždy o krok vpred aj vzad,
beriem šach, dávam mat.

Priesvitne dúhová, čiernobiela,
čistá pravda, lož, a viera.

Rana bez krvi. Nôž bez čepele.
Vlk, čo už neloví. Týždeň bez nedele.

Som z ukutej reťaze a z jemného hodvábu,
som z tvrdej ocele, a z krehkého porcelánu.

Som plačúci sangvinik, som flegmatická hysterka.
Čo je mimo mňa ma zaujíma, aj sa ma dotýka.

Som zlaté rúno, čo kradne bájny Jáson.
Som Siréna bez hlasu.
Som, aj niesom.

pondelok 1. novembra 2010

O piatkovej ceste autobusom

O piatkovej ceste autobusom… Rano odpadla druha prednaska a tak som nesiel ani na prvu. Az o jednej som mal konzultaciu a kedze nesiel ziaden vlak, rozhodol som sa pre autobus. Pozeral som sa smerom na Karpaty, kde sme sa stretli v stredu s Marinom, asi po roku - na bajkoch, vozili sme sa a rozpravali pri tom. Pocuval som Ninja tune vol 1.

V Juri zase nastupilo pokkt ludi, pustil som staru pani a zostal stat, uplne vzadu. Po stojacky sa musim pozerat von z okna smerom dole a nevidim vonku nic, tak som sa pozrel po autobuse, smerom dopredu, a ze wow, dve krasne sivo mode oci. Chvilu som si uzival ten farebny efekt ale po par sekundach ma napadlo ze asi patria nejakemu cloveku ktory sa pozera priamo na mna. A je to holka! Tak urcite uhne pohladom ved sa to nepatri pozerat chalanovi do oci takto dlho…a dopici neuhla, fuckk, uhnem ja. Cool. Nic sa nedeje.

Po chvili sa pozriem znova, a su tam stale. Teraz neuhnem… a rozosmiala sa vyborne. Vyhral som. O chvilu zas, teraz ona nechce uhnut, toto je vtipne, nemozem sa smiat. Pekne oci. Preco sa takto hra so mnou?

Ked sa autobus vyprazdnil trochu tak sa cela vec vysvetlila. Dievke sa pacim, stale pozera na mna vyzyvavo. Ok, ved je zlata a ked ma na toto odvahu tak moze co len chce… chce mi dat cislo. Kludne.


______________________________________________________________________________

Takže teraz nesmiem hrať hry, iba tú Integritu, som Cynik, a potom niesom, potom som už Idealista, a, asi, áno. To je pochopiteľné. Veď ma má PREČÍTANÚ od začiatku septembra až po streptokoka. Tak.
A dobre sa bozkáva.

Môj Mauglí.