Zbytočné dni sú také, ktoré sa ocitli v kalendári omylom. Vôbec tam nemali byť, niekto ich tam pripísal, asi do počtu k mesiacu alebo čo. Napríklad dnes. Spala som u babky. Zobudila som sa. Na raňajky som zhltla palacinky, zapla telku, nič tam nešlo, vypla som to, ľahla som si spať (zase), zobudila som sa (zase), išla som na mamin povel 'domov', povysávala som, utrela som prach, vyšla som hore, hľadala som chatu pre moju oslavu, nič som nenašla, zapla som si facebook, išla som sa najesť, zapáliť si, zase facebook a JEBS - 8 HODIN VEČER. A nič. Nula komunikácie. Ak nerátame hádku s mamou samozrejme. Ani to nebola konverzácia, lebo keď ide o konverzáciu, tak sa baví jeden s druhým, a rozpráva sa na striedačku. Mama mala monológ, ja som na konci kývla hlavou a išla som si po svojom. Čiže komunikácia s okolím - nula. Smiech - nula. Úsmevy - nula. Socializácia - nula. Zmysel tohto čudného dňa - nula mínus tristopäť.
Takéto dni by sa mali zrušiť. Aký má vôbec deň zmysel, ak si ho už večer nepamätáte?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára