Niesom skromná. Ani neposedná. Masku nosím stále, lebo je to tak bezpečnejšie, ale nikdy som nezabudla ako vyzerám pod ňou. Môj smiech vôbec nieje cinkotavý. Nemám detskú izbu takže ju v zone dospelých ani nemám ako stratiť. Nerada sa smejem a nepotrebujem cítiť dôveru niekoho iného než tú vlastnú. Oporným kameňom si môžem byť len ja sama. Ty si sa nesnažil ani tým oporným kameňom byť. Nemohol si byť rád, že ma máš, lebo nikdy ma nijaký chalan nemal, okrem jedného a bola to chyba. Nechcel si ma stratiť, tak si ma pri prvej príležitosti odohnal. Pri prvom probléme, čo sme mali. To, že ja som Ti nepovedala pravdu, to si všimne každý, ale tvoje zbytočne vymyslené príbehy dokáže každý s úsmevom prijať. Nikdy si nebol pri mne, keď som to naozaj potrebovala. Nikdy si ma nepočúval, a preto si bol na tom cintoríne taký prekvapený. Nikdy si ma nepoučil, nedal si mi radu ako ísť ďalej, len si mi prihlúplo prikyvoval. Nechal si ma čakať a potom si neprišiel. Vymýšlal si si príbehy ešte aj pár minút pred tým, ako si definitívne vedel, že prichádza koniec. Klamal si mi. Aj ja tebe, ak sa nevyslovenie pravdy ráta za klamstvo. Vymýšlal si si. Hral si sa na niečo, čo niesi. Nielenže nevieš, kto som ja, ty ani len nepoznáš sám seba. Už ani nevieš, ktorá z tých tvojich masiek je tvoja vlastná tvár. Nieje to moja vina, že je koniec. Ja som len prišla s podnetom, s 'poslednou' bodkou v scenári pre ten náš javiskový vzťah, kde ty si hral na Oscara a diváci ťa žrali a ja som na konci predstavenia pozametala Tvoje konfety. Bola som v svetle reflektorov, Tvojich reflektorov, aj keď som hrala možno tak kulisu.
Tešilo ma, pán Herec, autogram si prídem prevziať spolu s mojim uterákom, čo ostal u Vás. Teda, možno.
Ďakujem za tie pekné chvíle a želám príjemný zvyšok predstavenia.
S pozdravom,
vaša ex.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára