Mám blok voči rodičom. A očividne aj oni voči mne. Nemožem sa na ani jedného pozerať dlhšie ako dve minúty, lebo mi začne byť na tyku. Je pičovina tvrdiť mi, že kedže sú to moji rodičia tak ma milujú, a chcú pre mňa len to najlepšie. Omyl. Oni síce chcú len to najlepšie, ale pre seba. Nevyčítam im to, z hladiska džungle kde vládne čistý egoizmus a naturálny pud človeka mať sa dobre a žiť pohodlný život je to úplne na 128% normálne. Ale čo ma v rámci tejto normálnosti serie je to, že za necelé dva mesiace budem mať 18, to znamená že okrem alkoholu a vstupov do klubu 18+ budem môcť robiť napríklad nie idiotského barbacka (viď predošlý blog), ale napr. čašníčku. Nič moc, ale keďže nebudem mať maturitu lebo blablabla nechce sa mi o tom baviť tak je to celkom v pohode. Ale ani to nebude nadlho. Priorita je teraz odjebať sa do piče od fotrovcov. Lebo naši majú taký zaujímavý vycibrený skill. Vytvoriť prúser z ničoho. Samozrejme môj prúser. No a tatko s mamou si povedali že keď chce tak strašne tá naša milovaná dcéra odísť, tak teda nech odíde. Ale teraz. 'Ešte dnes si zbalíš kufor.' To mi povedal foter, a neskôr aj mama. Originál mi ho aj zložila z kumbálu dole. Ja pozerám na ňu že čo to, dopiče, robí?! Akože, veď áno, chcem ísť preč. Ale poprvé zo zákona ešte musím vydržať do 26. septembra a okrem toho mám v peňaženke 4 eurá a v krabičke 3 cigy. K tomu kredit mínus 32 centov. A mám sa zbaliť a odísť. Aha, tak fajn, to si rovno sadnem na dialnicu a stopnem si prvého pošahaného nemeckého uchyláka ktorý ma predá na orgány alebo predá ako kurvu na Ukrajinu. Nebola by som prvá, ani posledná.
Tak som si teda narýchlo hladala byt. Garzónku. Spolubývajúcu skupinu študentov alebo čo. Musela by som zarábať minimálne 150 eur mesačne a to som sa ešte nenajedla, a ani tampóny som si nekúpila. Vzala som mamin mobil a postupne som obvolala asi všetko čo sa dalo. Z 31 inzerátov bolo 29 'aha, nie, to na tej stránke už nie je aktuálne.' Dopiče! Tak si ten inzerát zruš, ty trtko! Nuž. Najviac som kalkulovala. Bývať ako spolubývajúca v nejakom 4izbáku by ma stálo asi tak cakumpak aj so životom 300 eur. To by sa dalo. Teoreticky. Prakticky ani ne.
A potom som zavolala manažérovi. Nedvíhal, a potom o hodinu mi poslal smsku.
'Sak jsem psal ze mam nahradu'
No áno, písal. Ale to bolo na minulý víkend. Striasla ma hrôza, stiahlo sa mi hrdlo aj celé dýchaie ústrojenstvo. Nemôžem tú robotu stratiť, nedá sa proste. Teraz fakt NIE!
S roztrasenými prstami som vyťukala smsku, a ani som nevedela či sa odošle keďže som v mínuse.
'Takze uz nemam chodit vobec?'
Odoslala sa. O minútu čo trvala ako uhorský rok mi prišla odpoveď. Mobil pípol, nevedela som na isto, či mám gule na to si ten odjeb prečítať. Zase sa ozvali masochistické sklony moje krásne, zobrala som telefon do ruky, stlačila gombík a skoro som sa zosypala...
'No nevim jak jinak to mam napsat, mam nahradu na cele prazdniny.'
Kokot piča. To je môj život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára