Vypnúť

     Zistila som, že sa začínam správať čudne. Netuším, kedy sa to začalo, ani prečo sa to začalo. A dôvod by som strašne chcela vedieť.

     Moja čudnosť sa prejavuje napríklad tým, že čoraz viac začínam mať stavy, keď sa úplne vypnem. Neviem, ale podľa ženských časopisov to majú mať väčšinou len chlapi - že zapozerať sa do neurčita, nerozmýšlať, odpútať sa od planéty Zem. No a ja som žena a mávam to čoraz častejšie. 

     Napríklad dnes. Bola som v takom parku blízko nášho domu. Mala som sa učiť, ale samozrejme nevydalo. Zapálila som si, raz potiahla, a ležmo na tráve som sa zapozerala do neba. Nehľadala som ani obrázky z mrakov, ani som nerozmýšľala či tam hore, vo vesmíre žije nejaké zelené slizké niečo a či na mňa náhodou nekuká osemdesiatimi piatimi očami. Jednoducho som sa pozerala. Nezavrela som oči, nezaspala som, nebola som ani otupená z počasia, necítila som taký ten pocit keď je nízky tlak a mne sa zdá že nejaký stodvadsať kilový chlap mi sedí v tureckom sede na hlave. Nič. Prázdno. Nula myšlienok. A potom klik, zapla som sa fakt ako na spínač, išla som si znova potiahnuť a zistila som že vlastne si nemám z čoho potiahnuť, lebo kým som bola 'vypnutá', tak cigareta dohorela sama od seba. Tak fajn. 

      Teraz večer zase to isté, len trochu inak. Zapla som si film, že si kuknem niečo trápno-naivno-romanticko-akčno-dobrodružno-primitívno-americké online, na kompe. Tak som to zapla. Úvodné titulky. Klik. Nič. A titulky na konci. Potriasla som hlavou, čo to s tebou je, ty koza retardovaná?!

     Pozrela som sa do zrkadla. Bola som sama v izbe. A zrazu, fakt v okamihu stotiny sekundy počujem moju mamu ako mi ziape do ucha že či mi nehrabe už, že veď sa so mnou rozpráva. Pozrela som na ňu. Neviem ako vyzeral môj výraz, ale videla som ako mame vyliezlo obočie od prekvapenia asi až na druhú stranu hlavy.  Nezmohla sa na slovo, čo je u nej rarita. Nadýchla som sa, prudko naštartovala mozog, ako na povel, zdvihla som sa z taburetky pred zrkadlom, vážne som sa na ňu pozrela a po dramatickej pauze zo mňa vyšlo že:

     'Možno mi naozaj hrabe. Seriózne.'