Žiť

Život, aspoň teda ten môj je dosť na hovno. Možno ste si to z predchádzajúcich príspevkov stihli všimnúť aj sami. Nemám cigarety. Nemám peniaze. Nemám ani robotu, kde by sa tento finančný deficit dal deletnuť. Nemám frajera, čo by tu bol do 10tich minút keď ho naozaj potrebujem. Nemám rodinu, o ktorú by som sa mohla oprieť a vždy sa na ňu spolahnúť. Nemám vybavenú antikoncepciu aby som nemusela sexovať s gumou z ktorej potom ešte dva dni smrdí viete čo. Nemám nové šošovky, ktoré by sa mi fakt už zišli, lebo po jednom dni s týmito čo mám v očiach už tri mesiace namiesto jedného mám na konci dňa červené oko (sranda že len jedno, pravé) ako keby som hulila od nevidím do (naozaj) nevidím. Nemám ani len chuť ísť do nejakého Auparku, lebo keď tam vidím tie handričky neuveriteľné že za padika by som si vlastne mohla zrenovovať fungl celý šatník aj s topánkami... zľavy zafarbené na krikľavo oranžovú na mňa vykrikujú ako cigánky na trhu. Nemám ani na jednu sprostú kávu že by som išla s kamoškami. Apropo, kamošky... Sú, len tým že behajú hore dole po diskotékach lebo na to doriti majú,... takže 'nemám' ani len kamošky. Kamaráti sú zalezený na dovolenkách. A ja? Ja mám viete čo? Učebnicu z geografie a ako je deň dlhý tak sa učím všetko čo si len viete predstaviť že sa o Slovensku dá naučiť. Hrabe mi z toho už, a ako najväčší masochista mi hrá toto http://www.youtube.com/watch?v=MjwVyITV0xU&feature=related celý deň.....
Život.
Niečo mi vzal. A nebolo toho málo aj mojim vlastným pričinením, len preto, že som bola jednoducho hlúpa. Bolo toho skôr viac čo mi vzal, ako to, čo mi dal. Ale prekusla som to. Lebo spoznala som ľudí, vďaka ktorým viem, že aj keď cesta naspäť k normálu ku šťastiu nieje, dá sa umelo vytvoriť. Dá sa zo života vyťažiť ešte niečo, ak keď v ňom už vlastne nič nezostalo. Naučila som sa vdychovať život plnými nádychmi, aj napriek nikotínom zaniesenými pľúcami. Naučila som sa fetovať vôňu čerstvo pokoseného trávniku. Šnupať biele čiary z lietadlového šnúrového oblaku. Opiť sa z detského smiechu. Nafajčiť sa z vône dažďu. Tancovať na rytmus srdca. Naučila som sa nielen existovať, ale aj žiť.
Ja som si zvykla na to, že žijem. A budem žiť naveky, zomriem len ak by ma to už prestalo baviť :)