Dnes som prišla na to, že láska sa dá prirovnať k zápalke. Stačí jeden škrt a začne prudko horieť. V tme má jasné, prenikavé svetlo, trochu bliká, nervózne, ale predsa odvážnesa mihoce, užíva si svojich pár sekúnd slávy. To, čo zostáva za plamienkom, je smutný čierny uhlík. Zápalka jasne svieti, aj keď viac menej - a väčšinou je to viac - čierna a teoreticky aj prakticky je už úplne nepoužiteľná.
Ľudia sa zľaknú, že si popália prsty, tak zápalku zahodia ešte skór, ako by sama od seba naozaj zhasla.
Odhodia ju (zápalku / lásku) skôr, ako by naozaj zomrela. A zahodená sa už nedá zapáliť, lebo ju už ani nieje za čo chytiť.
Zhorela. Zápalka.
Zomrela. Láska.
Nemám rada zápalky. Používam zapalovač. Ten vzbĺkne na povel vtedy, kedy chcem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára