Som v strede takej jednej knižky. Malinká, 5 gramová evitovka, baby poznajú. Čistá nuda. To je názov tej knihy. V krátkosti: chalan sa zoznámi na nudapláži so záhadnou babou, ktorá mu postupne vylíči svoj príbeh o bývalom manželovi, ktorý bol psychopaticky žiarlivý (nikam ju nepúšťal a pod.). Baby sú určite po prečítaní tej knihy, alebo už aj na začiatku úplne zhrozené, nechápu, hlavnú postavu určite ľutujú až do neba. A ja? Mne je zle.
Lebo - ludia by si mali uvedomiť, že na všetko treba minimálne dvoch. Dobre, nie na všetko, ale uznajte že väčšina činností si pýta 'spolupáchateľa'. Tak napríklad - typický príklad - láska. Aj keď nieje opätovaná, tak na ňu treba jedneho, čo miluje a druhého, ktorý je milovaný. To, či miluje tiež, už nie je tak dôležité (lebo aj tak je to vždy o tom, že jeden miluje viac). Alebo hádka. No čo sa budete hádať sami so sebou? Samozrejme, ak nemáte nejakú schizu, tak asi nie. A chvála mojej pratete, z ktorej vychádzajú životné pravdy na počkanie - 'V manželstve, a vôbec všade kde sa nachádzajú dvaja, a títo dvaja chcú žiť v harmónii, alebo aspoň v určitom súlade, v mieri a v pokoji, jednoducho - keď má jeden nervy a potrebu sa hádať, druhý nech sa vzdiali alebo drží hubu. Tým pádom hádka nebude, lebo jednému sa ťažko háda, ak nemá s kým. To je vzorec pokojného manželstva.'
Áno, áno. Slečna z Čistej nudy je ako kópia mojej kamošky. Veľmi dobrej, až výnimočnej kamošky, na ktorej mi záleží, a pripravujem sa s ňou bývať. Nazvyme ju Gizela. Nachádza si chlapcov, z ktorých na dialku milión kilometrov kričí že 'Pozor, som kokot.'. Hrdinka knižky, a aj moja kamoška sú škorpióni. Aj moja babka, oplieskaná životom, čo si tiež našla takého - nejakého (keďže je to rodinná intímna téma, tak to sem nebudem písať), aj ona je škorpión. Tak ja neviem, či to majú vždy škorpiónky takýto masochizmus v sebe alebo čo...
Pointa. Všetky vyššie uvedené ženy sedeli na mieste, nechali (alebo sa ešte stále nechávajú, čo platí v prípade Gizely) sa buzerovať, ničiť - fyzicky, a o psychike ani nehovorím - týrať, nechali si skákať po hlave, plne si uvedomujúc všetko, VŠETKO čo sa im deje, aj kvalitu svojho života za takých okolností, zvaľovali svoju bezmocnosť a neschopnosť vypnúť a odísť z takého dojebaného života kvôli dieťaťu (alebo deťom), kvôli niečomu ako 'nemám KAM ísť, nemám nič, musím tu ostať...', alebo - Gizelina perla - 'Veď ja s ním ani niesom, ja s ním len spím.'.
Prepáčte, ale ...
To kde sme akože?!
Chlapi sú svine. Myslím takýto, čo toto robia. Sú aj iné typy svíň, ale to je nadlho. Áno, ani ženy niesú najmilšie, najnevinnejšie. Aj mrchy sú, samozrejme, tss a nieje ich málo, len si spočítajte zlatokopky v Bratislave, čo došli odniekadiaľ z Hornej Dolnej. Ale nie o tom som chcela.
Každý je nejaký. V každom sa nájde zlá vlastnosť, a vždy je len otázkou času kedy sa rozvinie. Ani Ježiš nebol bez viny. Citový vydierač. No, a aj tak pošiel, čo z toho mal?
Ja len chcem toto. Že naozaj na všetko treba dvoch. Na biznis, na lásku, na hádku, na sex (dobre, ten sex je výnimka je otázny), aj na tyraniu. Neexistovala by obeť bez tyrana, ale ani tyran bez obete.
Slečna z knižky mohla zobrať syna a svojich šesť slivák a ísť k rodičom, ale na to bola príliš hrdá. Mohla si nájsť priateľov cez internet, ked sa nemala s kým porozprávať, mohla skypovať s kamoškami, mohla pracovať cez internet na akciách a burzach, mohla písať blog, mohla hocičo. Mohla ísť autobusom do hainburgu so synom na kúpalisko (autom nie, manžel psychopat jej kontroloval tachometer). Mohla odísť. Ale neodišla. Lebo jej tak bolo vlastne dobre. Vädla, fyzicky, duševne, psychicky, intelektuálne, životne. Ale nič s tým nespravila. Neviem, či ju aj ten chlap bil, som len v strede knižky.
Gizela 'len spí' s idiotom. Už jej nič nehovorím, lebo je to zbytočné, jej je tak proste dobre, už aj mala chalana čo ju úprimne ľúbil, staral sa o ňu, zaujímala ho, nerobil bordel. Nebavil ju, rýchlo ho pustila k vode kvôli idiotovi, po ktorom jej zostávajú modriny, znížené sebavedomie, rozdrásané nervy, zlá pleť, bolesť hlavy, takmertehotenstvo,... a keď sa jej celkom logicky spýtam, že prečo s ním teba je, ked naňho neustále pičuje, tak mi odpovie: 'Ale veď ja s ním niesom, niesme spolu, toto nieje OFICIÁLNY vzťah, ja k nemu už len že prídem, zasexujem si a idem preč. A inak,... ani ten sex za nič nestojí vlastne.'
Čo jej mám na to povedať? To, že je masochistka som jej už povedala asi tak dvetisíc sto jedna krát, a dvetisíc sto druhý krát to pre svoju vlastnú egoistickú pohodlnosť už nepoviem. Nechajme mamičky, čo majú manžela tyrana tak. Nech sa v tom topia. To je môj názor, nech už znie ako akoľvek kruto. Môžeme sa s nimi porozprávať, poradiť, ale nakoniec to budú len a len ony, ktoré sa rozhodnú. Ani deti (lebo deti nepotrebujú ocinka, čo im 'zabíja' mamu pred očami), ani nedostatok peňazí, ani 'Nikto mi aj tak neuverí, všetci si myslia, že on je skvelí a že sme spolu úžasný manželský pár ako z učebnice' , ani 'čo na to povedia ostatní? (susedia, JEHO rodina, JEHO kamaráti,...)', nič, vôbec nič, ani keby bol postihnutý a vy ste jediná čo sa oňho môže postarať (toto je blbosť, na to sú ústavy a .. hm, JEHO rodina) jednoducho NAOZAJ NIČ nemôže brzdiť v tom, aby obeť prestala byť obeťou. Lebo obeť si hľadá svojho tyrana, a nie naopak. (Bavíme sa psychicky dospelých ľudoch, deti nerátam. Deti si svojich tyranov nehľadajú. Fakt nie.)
ps.: tú knižku dočítam, ale iba zo zvedavosti. Inak mi je z nej na blvanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára