Viva la fiesta

Sobotný večer v skratke:

Večer som mala nerviská, že sú všetci roztrtkaní ešte po piatku a že sa teda nikomu nechce ísť von.

Nakoniec sa ozvala If, že ona ide. 

Teším sa, natáčam si vlasy, holím nohy (neviem načo keď budem mať celý večer na sebe legíny, ale budiš) aj šušku (tiež neviem načo...), vytrhávam obočie, vyhadzujem veci zo skrine, ... prosto rutinná príprava na večer. 

O osmej sme sa mali stretnúť s If na Nivách. 

O siedmej mi napíše na facebooku že vlastne ona ani piť nebude lebo že o takej 11 až 12 musí ísť po tatka do Stupavy.

Ja že popiči, čo už, tak chill večer.

Popritom obvolávam ostatných že čo.

Sany sa mi ozve ako keby sa zobudil, rozjebaný na rešeto, predýchava zlý sex s nejakou tupou blonckou z Hornej Dolnej čo si ráno našiel v posteli. Hovorí mi hlasom ako z potrubia že ju vykopol z bytu a keď zistil že si uňho zabudla nohavičky tak ich vyhodil z balkóna. Že vraj smrdeli.

Black sa mi ozve že on má robotu a že bla bla bla v celku ešte nevie kedy a či vobec príde. 

Mám nervy, chcem sa baviť a zresetovať mozog po otrasnom týždni. Chcem vytancovať tie tuky na prstoch. Chcem sa (decentne) opiť. 

Vychádzam z domu.

Prichádzam na Nivy, If píše mesidž že mám počkať hentam. 

Došla autom. 

Smer Eurovea.

Kávička a neskutočne drahý džúsičoček v Central Cafe, Barman sa tvári že si vôbec nepamätá ako ma sexisticky balil ešte pred hodinkou - dvoma cez facebook. Vypúšťam ho z hlavy, mám to dosť na háku.

Ja a If odchádzame. 

Ľahko nachádzame miesto v podzemnej garáži kde zaparkovala, štartujeme, vychádzame. Hore, skoro vonku sa to pri jednej otáčke v garážach celé dojebe. If chce čo najrýchlejšie dostaviť auto von, aby sa jej ľahko vyrážalo po tom poslednom kopci a nabehne na obrubník, všetko škrípe, okrem toho sa auto oškre o akýsi stĺpik a celé zadné prave dvere sú oškreté. If má nervy, ja netuším čo mám robiť. If nadáva, začína plakať, opakuje že ju foter zabije. Snažím sa ju upokojiť, nejde mi to. Zastavíme pri tom divadle a zisťujeme, že fučí guma. Okrem toho že sú dojebané dvere. 

S vyfukujúcim kolesom a plačúcou If sa zrazu ocitám pred Ifiným domom, jej mamkak, nejakí roboši nasdzujú náhradné koleso, If má slzy stále na krajíčku. 

O 22:24 sa stretávam so Sanym pred Ifiným domom, len bez If, lebo tá nemá chuť na nič. 

Pešo ideme až na Ventúrsku.

Sany je už najebaný, rozpráva pičoviny a stráca balanc. U mňa v mojej ex-robote si dávame ja Mojito (darček od Sanyho na moje 18. narodky...) a on dvojitu vodku s ľadom. Hrkne to do seba, objedná ďalšiu dvojitú. Učím ho ako sa správne povie v Rusku Cheers keď sa pije práve vodka. Sany potom celý večer vykrikuje že 'Nu davaj, sabaka!'. 

Odchádzame, po ceste oplujeme Trafo, pred ktorým stojí nejaká cicka v Norkovom kožuchu s Norkových kokotom. 

Od starého Alizé voláme taxík a o 30 sekúnd sa nachádzame pred Infinity. Platíme vstupné, vyzliekame sa z búnd, neskôr si vyzliekam aj legíny, ostávam v šatách a čiernych čižmách. Tancujeme si, bavíme sa. 

Postupne pribúda čoraz viac nechutne najebaných cicušiek a ešte viac holých hláv s tupým ksichtom. Slintajú naokolo, fakujem ich pohľadmi, so Sanym si idem svoje. Ťaháme ďalší alkohol, fajčíme, potom odchádzame. Taxíkom do Channels, čiže zase k Alizé. Tam sme zakotvili.

CVAK - Tu sa deje niečo čo nebudem rozoberať, lebo nemôžem a ani nechcem, ja len že Black, mám ťa veľmi rada... 

O nejakej 4tej Black vychádza z Channels, ide na zastávku aj so mnou, sadne si po búdku a ako zmoknuté kura tam aj ostáva, elina mu má ísť za pár minút. 

Behám hore dolu od zastávky Kapucínskej do Channels, vybitý telefón, stratila som Sanyho.

Idem pešo s Ipodom v ušiach od Channels až na Račianske mýto, cítim sa fresh ako nikdy, jemne popŕcha, mám na hlave kaopucňu. Jediné, čo ma v tej chvíli trápi je hlad, či ma niekto cestou neprepadne a či sa Black dostal safely domov. Na račku čakám 8 minút na prvú električku, o 5:02 nastupujem na jedenástku a odvážam sa do Rače k babke. Po ceste si nahlas spievam a tancujem. Na ruke ma škriabe páska z Infinity. Usmievam sa, som spoko. U babky som o pol 6. Babkina reakcia na štrkot kľúčov v zámke bolo len hlasnejšie chrápanie. Dávam si dole šošovky, pijem vodu z umývadla nech nemám ráno bordel v papuli, odličujem sa vodou a mydlom na ruky. Padám na matrac, v gaťkách, lebo som nenašla pripravené pyžamo. 

Som najviac spoko, až na ten hlad, a pohmkávam si že Welcome to Saint Tropez...

Nu davaj, sabaka ! :D