a drozdy si od šťastia pletú noty...
Slnko, už nedráždi.
Strácam sa v dyme.
Mačky lezú na ploty.
Čo sa povie neskoro,
to už neplatí?
Po papieri čmáram haky-baky.
Intelektuál a jeho rozopnuté traky.
Deti a ich mláky,
čo sa ako oceány, ako tisíc morí.
Deti sa vysmievajú svetu,
a dospelých -
tých duša morí.
Dýcham bez stresu,
ako môj mladý herec
na hodine prednesu.
Dýcham, žijem, nič ma nebolí.
Cez leto sa duša zahojí,
blúzka sa rozopne a
charakter povolí.
Čo by sme boli,
keby sme neboli?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára