Polovica dňa zabitá facebookom a druhá polovica hľadaní vysokých škôl. Čaká ma to (dúfam) o jeden a pol roka, ale to matkine pičovanie (doslova) že aj tak nič nedocielim keď nechcem ani ísť na vysokú školu bla bla bla ma fakt ubíje (už asi dva roky). Blbosť. Ja CHCEM ísť na vysokú školu. Fakt, že existuje rovnaké množstvo idiotov s titulmi všade okolo mena rovnako ako aj množstvo géniusov čo napríklad mechanicky pípajú potraviny za pokladňou v Tesku, to teraz nebudem riešiť. Pravda je taká, že táto idiotská spoločnosť, v ktorej sa nechtiac nachádzam ešte stále žije v dobe, kedy žena bez maturity je menej než nič, s maturitou nič a s vysokou školou je nič a niečo k tomu. 'Niečo k tomu' akože sa troooošičku približuje s platom k tomu mužskému platu. K platu chlapa, ktorý možno ešte aj tú maturitu má takú že 'no, tak povedzme že je' a k platu chlapa, ktorý pri slovách 'Vysoká škola' len nonšalantne mávne rukou a ako skromný gentleman prehodí že 'on je spokojný s tým čo má'.
Česť výnimkám. Ako vždy. Len všetci lúbime veci a hlavne ľudí škatulkovať, tak prečo nie teraz? Chcem mať titul pred menom. Alebo za, neviem ako to funguje. Skrátka, ak sa mi podarí zmaturovať tak chcem ísť na filozofickú fakultu. Vždy som chcela vypadnúť zo Slovenska, lebo si myslím že je to sprostá diera, čo namiesto toho, aby konečne niečo aj dokázala len sedí na riti a kŕmi cigáňov. O tom svedčí aj školstvo. Ale keďže je tak naprd ako je, je aj lacné, lebo asi prd je lacný. Stojí len smrad. A ja teda rozhodne nie som povolaním dcéra (Mama mi nedávno prišla povedať do izby novinku - že si mám nájsť robotu a prispievať do domácnosti 100 eur, ak nemienim nič robiť, len tu - 'doma' - spať a žrať. V ten deň som povysávala celý byt, dva krát som vybrala a naplnila umývačku a zjedla jedno jablko. 'Domov a rodina <3'). Nemám robotu. Lebo sa ponúkajú úplne strašné roboty, myslím také tie študentské. Mohla by som sa s niekým pár hodín hádať po telefóne v call centre, soliť hranolky v McDonalde, vykladať kamión (po mesiaci pruh yess - nie, ďakujem), vysedieť dieru za pokladňou v tesku alebo vytŕčať úsmev a cecky ako nejaká hosteska čo ponúka tovar, ktorý nikto nechce. Roboty za všetky drobné. Drobné, doslova. Aha, a ešte gastronómia. Ale o robote a.k.a. barback a pod. som tu už písala. Takže v skratke, nemám peniaze na univerzitu v Dubline, ako som pred tým chcela a snívala. Ak sa moja finančná situácia nebodaj ešte do roka zmení - vitaj, Smaragdový Ostrov a prestížna univerzita v anglickom jazyku!
Neviem, či na tom až tak záleží, či tie tri písmenká máte z univerzity odtiaľ alebo odhentam. Asi hej, keď to bude pekne rozpísané v životopise. Ale pri pozretí si môjho občianskeho nikto nebude vedieť, či som z výšky kde sa zaťahovalo prešovský prízvukom, alebo z výšky na ktorej okrem mňa nikto iný nevedel povedať obyčajné ostré 'R', alebo 'čučoriedka'. Takže idem asi na nejakú zaprdenú slovenskú univerzitu, fakulta filozofie, there I go.
A fakt sa neviem 'dočkať' na prijímačky. Už sa vidím, ako sa snažím naučiť sa aspoň fň o (citujem z http://fff.truni.sk/uchadzaci-o-studium/prijimacie-konanie/49.htm) 'Test z odboru zo všeobecných znalostí z histórie svetovej a slovenskej, z odbornej terminológie, liturgie a ikonografie, z prehľadu o kultúrnom dianí a prehľadu dejín a teórie umenia a architektúry (v rozsahu stredoškolského učiva).'
Každopádne, jedna z jediných dvoch múdrych viet čo môj foter vyslovil za svoj život:
'Vzdelanie je každého jeho osobná vec.'
"Jedna z dvoch viet, ktoré môj foter vyslovil za svoj život" :D To ma fakt pobavilo :)
OdpovedaťOdstrániťNo ale k článku. Úplne súhlasím so všetkým, čo si napísala. Celý čas mi ale v hlave vŕtala jedna vec.
Veľa ľudí sa dostane na výšku a študuje, ale to je všetko. Akoby čakali na spasenie. Napriek tomu, že vedia, že sa po výške pravdepodobne nezamestnajú, nič nerobia a radšej si užívajú ten svoj študentský život a ničomu inému sa nevenujú, len škole, prípadne práci (ako si spomínala, robote za všetky drobné).
Podľa mňa tu je najväčšia chyba, ktorú robia mladí ľudia. Veď ak teda viem, že budem mať ťažkosti so zamestnaním sa, tak prečo doriti nerobím niečo preto, aby mal zamestnávateľ dôvod ma zamestnať?
Dnes sa študentom ponúka naozaj všeličo. Môžu sa zapájať do rôznych eventov, konferencií, weekendov, akcií, prednášok, organizácií... vedela by som menovať.
Lenže na tieto veci sa treba sústrediť. Treba hľadať (a mať aj trošku šťastia :) ). A hlavne treba chcieť.
Občas bojujem sama so sebou, lebo som lenivá a tiež by som najradšej sedela doma na zadku a nerobila nič. Lenže ja si už dnes uvedomujem, že ak chcem v živote dobrý job a možno aj nejakú prestíž, treba preto niečo robiť. A nečakať, kým za mnou príde niekto s úžasnou ponukou, lebo pravdepodobnosť toho je niekde blízko nuly.
A čím viac sa človek zapája do vecí, ktoré mu dajú potrebné skúseností pre vysnívaný job (tu podotýkam, že nevadí, ak človek ešte nevie, čomu sa bude venovať, môže to zapájaním sa do týchto vecí ľahko zistiť), tým väčšia je šanca, že ten vysnívaný job bude robiť už v mladom veku. Možno kvôli nemu ani nedokončí magisterský titul, lebo bude tak zaujímavý pre zamestnávateľa. Len treba chcieť.
:D Violet prestan pisat dlhsie komenty ako je prispevok! citim sa potom taka ukratena!! :)
OdpovedaťOdstrániťale ano, suhlasim s tebou, aj ked si uvedomujem že si momentalne prilis ovplyvnena bratmunom aby si si uvedomila že nie každy mas cas, chut a hlavne financie skušať 'zapájanie sa do rôznych eventov, konferencií, weekendov, akcií, prednášok, organizácií...'.
Leila, ty jedna, s tou dĺžkou to vôbec nie je pravda!
OdpovedaťOdstrániťNo nie je to len BratMUNom, ja si toto uvedomujem už dlhšie, a preto sa zapájam do týchto projektov. No ale vidíš, to je ten čas, tá chuť. Lenže ked nemáš čas a chuť teraz, nebudeš mať ani potom, keď budeš pracovať. A budeš zavretá 8 hodín v nejakej kancelárii, ktorá zateká, je v nej zima a vlhko a budeš mať pocit, že tá tvoja práca stojí za hovno a vlastne nie je nikomu ani osožná. Viem, že zniem ako kariéristka (lebo ja aj som), ale dnes je to tak, treba s ľuďmi jednoducho súťažiť - konkurencia je vysoká.
Čo sa týka financií, máš pravdu, niektoré eventy môžu byť nákladné. Možno treba skúsiť neísť pár piatkov von :D Je to všetko o voľbe človeka, o tom, do čoho sa ty rozhodneš investovať svoj čas a peniaze.
A ešte jedna vec, nie všetky eventy sú tak drahé, veľa prednášok je napríklad zadarmo, a aj rôzne akcie, workshopy atď bývajú tiež zadarmo. Fakt treba hľadať a vyberať. A rozhodnúť sa...
posielaj mi linky ak su nejake eventy ohladom psychologie a sociologie ok? ak nieco najdes, strasne to ocenim. a kebyže nejdem 'pár' piatkov von tak nechodím už vobec :)
OdpovedaťOdstrániť