Toto slovné spojenie neexistuje, aspon nie na uprimnej urovni a ak sa aj najde vynimka, tak vzdy s napetim cakam kedy sa to cele dojebe. Pisem inak bez diakritiky, lebo mam v sebe istu davku alkoholu, a o to ani nejde, ide skor o to, ze to pisem na nie mojom notebooku teda uplne ina cudna klavesnica a bla bla bla... to je nepodstatne. A aj babske kamaratstva su nepodstatne. Funguju na tom, ze kto koho viac poohovara, kto ma skor kramy a tym padom robi skor citovy bordel, kto komu ukradol byvaleho, buduceho, pritomneho len malokedy. Baby sa velmi casto zobudia s tym ze ´hm, tato osoba ma odteraz bude srat lebooo... lebo preto a teda sa s nou prestanem bavit.´. To že lebo preto je tak jednoduche si narychlo vymysliet ze rychlost svetla može ist doprdele. V takychto situaciach nie ze chcem, ale doslova prahnem po tom byt chlapom. Chlapi ked maju medzi sebou problem tak si daju pivo alebo jednu na papulu a hotovka - vsetko vybavene. Neriesia prekomplikovane vztahy ze brazilske telenovely su slaby cajicek oproti tomu, neriesia ze kto si skor kupil hento tricko, neriesia ohovaracky ze tato povedala tomuto, ten to povedal mne a tym padom to musi proste byt pravda. Fakt ´milujem´ pristup ludi, ktorym sa nieco stalo od skupiny ludi a si povedia tak fajn, budem odteraz hrat zivot inak. Ale akože ku vsetkym. Jednoducho zmenia pristup, zmenia komunikaciu, radikalne sa zmenia uplne od zakladov svojho charakteru a potom clovek nechape. JA nechapem. A, samozrejme, nakoniec ste vy za najvecsieho kokota. Klasika. Ako vzdy ved, uz by som si mohla zvyknut... Myslite si, ved nevadi, sadneme na kavu, porozpravame sa ako dospelaci a vyriesime to, tebe vadi toto, ja to zmenim, ved z hlavy mi neodpadne, a bude vsetko fajn. Ved nezahodime taketo kamaratstvo. A dotycny sa tvari že ako faajn, ako super to vsetko dopadlo! No, ale picu holubiu. Nic nedopadlo nijako. Nic sa nezmenilo. Clovek sa jednoducho zmenil, a vy sa tym padom nekamaratite s tou osobou co ste poznali, ale s niekym uplne inym. S niekym, koho teraz vobec nepoznate. Nevyhovuje mi to. Udrziavat kamaratstvo, len preto, aby som nepreplakala v noci vankus ze sa to - zase - dojebalo. Ze sme sa poznali tak dlho. Ze co vsetko sme prezili. Ze ake spomienky idu doriti. A hlavne - ze neviete preco. A uz sa bojite spytat. Aspon ja sa bojim. A rozmyslam, pri spoly dopitej flasi vodky, ze ci to vobec ma zmysel pytat sa preco. Ze mozno to, co sa dozviem ma tak psychicky dorazi az pod dno, že ci sa mi bude chciet, respektive ci sa mi to vobec podari zdvihnut sa zase aspon na kolena ak nie na pevne nohy a este aj zdvihnut hlavu. Ono je to tak, ze je to proste najvecsia ludska hlupost - opakovat tu istu chybu stale dokolecka. Nie je hlupe spravit chybu. Je hlupe ju opakovat. A najhorsie ak ju opakujem vedome. A nevezmem si ponaucenie. Lebo som naivna pica. Vlastne, bola som. Dlhe roky rokuce. Neverim na babske kamaratstva. Je jedno ci ju poznate tyzden, mesiac, rok alebo od narodenia az po vcera. Ludia sa hold menia. Len skoda ze vzdy na ukor niekoho, kto za to nemoze.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára