pondelok 20. decembra 2010

Do ticha

Žiadny šum, sme potichu v tichu
nepočuť nič,
len tóny zrýchleného dychu,
medzi nami meter a nekonečná priepasť.
Skúsim sa sústrediť,
skúsim sa netriasť.
Chvejem sa ako na prvý krát.
Nerozumiem ti a nikdy nebudem.
Skúšam sa sústrediť a netriasť.
Nič už nesľubuj.
Molekuly tvojej kože si spomenú...
Myšlienky pominú.
Hlavu mám čistú.
Tak ma už chyť, mňa, nevernú,
pomúť mi rozum, zas a znova,
už to ovládaš.
Som ako vymenená, ako nová.
Ako tvoja.

Dotkni sa ma pohľadom.
Roztop ma v náručí,
a rýchlo!
Nech ma svedomie už nemučí....

Zrazu všetko stíchlo,
už ani srdce si nepočujem.
Krúti sa mi z teba hlava.
Hovoríš, pery sa ti hýbu, nepočujem.
Padám. Nechytáš ma.

Nechytáš, nechytáš!
A predsa ma držíš.
Už neplač, už buď ticho, ticho - mi hovoríš.
Už ťa počujem. No neodpovedám.
Som zase nová. Som zase tvoja.
Bozkami drzo zamykáš mi slová.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára