pondelok 12. decembra 2011

Last friday night.

   Trochu glosa, trochu výstrižok z môjho života. Takže ak vás môj život nezaujíma, a toto čítate len preto že sa nudíte, alebo že za čo by sa dalo do mňa obúvať, rovno to vypnite a pustite si vec, čo počúvam celý týždeň: KLIKNI (chalanom to príde príliš sladké, tak vy choďte činkovať).

   Piatok. V škole som bola úplne zbytočne, len nervy, spánok a odpočítavanie sekúnd do konca. Ráno sa mi neskutočne strašne moc nechcelo vstávať, ale musela som. Bola som však taká grogy že som si nestihla ani len spraviť desiatu a stihla som si akurát tak odchlipnúť zo zeleného ranného čaju. Popálila som si bohovsky jazyk. Tak som sa doplazila s očami ako číňan na prvú hodinu aby som zistila, že vlastne mojej skupine na informatiku odpadli prvé dve hodiny. Lebo krasotinky z mojej triedy ma veľmi rady upozornia na to, že kradnem peniaze (ďakujem, nebyť ich tak sa o tom ty kokos ani nedozviem), ale povedať mi že kludne sa dnes možeš vyspať, prvé dve odpadli - to ani nááááhodou. Nič, otočila som sa na opätku a fakujúc pohľadom vrátničku Božku som išla na biliard. So šenkárom Gabom som si pokecala o tom, aký som zaujímavý typ ženy a o tom, že škoda že gentlemani sú už len starci. Potom som sa vrátila do školy a prespala som nepodstatné predmety. Na podstatných som si vyložila nohy a zjedla desiatu kúpenú v Bille. Všade rozvoniavala moja Kachní paštika a teplé rožky zohriate na radiátore. Na dejepise mi skoro zabehlo keď som zistila, že TEORETICKY mám zatiaľ taký istý život ako mal Hitler zamladi. Otec bez akéhokoľvek citu snažiaci ma prekonvertovať na jeho myslenie a životný štýl, matka, ktorá keď doma otec nie je ma rozmaznáva, ja sama si o sebe myslím že som umelecká duša a najviac top - neuznávam autority. 
   Po škole som sa stretla s mojim Strážnym a dal mi prachy na večer. Mala som povysávať, ale bola u nás návšteva v zložení babka + jej sestra + obrovský Mikulášsky balík pre brata + pre mňa nič. Večer som potom s mokrou hlavou a bosými nohami polhodinu sedela na taburetke pred otvorenou skriňou a prihovárala sa tej skrini nech na mňa sama niečo vypluje čo by som si mohla obliecť na večer tak, aby vyšla kombinácia 'sexy - pohodlne - teplo - nevulgárne', ale nič sa nestalo a skriňa mi zase ponúkla len to, čo vlastne vždy. Tak som si na seba natiahla starú klasiku, a vybehla som von s tým, že ma mama vo dverách zdržala kvôli nejakej idiotine, ktorú mi povedala aj tak už polhodinu predtým. Nestihla som autobus, keď som dobehla na zastávku tak mi autobusár len zakýval a odfujazdil. Oblečená ako kurva v zimnej bunde som si stopla naleštený džíp, v ktorom sedel nejaký mladý Michal. Posťažoval sa mi na frajerku, ja jemu na autobusovú dopravu, a kým sme skončili pri počasí že kedy už, prekrista, začne konečne snežiť už aj bolo osem a Džípový ma vysadil na hlavnej železničnej stanici, lebo tam išiel po tú svoju nepodarenú frajerku. Ja som nasadla na bus s tým, že mi nešiel cvaknúť lístok. So stisnutými polkami od strachu pred tými tlstými holohlavými revízormi som čakala na správnu zastávku v Petržalke.           Prišla som ku Škorpiónke domov, kľúče od brány mi hodila v štrikovanej hnedej rukavici a tesne minula moju hlavu z ôsmeho poschodia. Prišla som k nej a asi po troch hodinách bola konečne ready a mohli sme ísť. Medzi tým, ako si skúšala rôzne outfitové variácie od 'Cigánky, čo práve zišla z koňa' po 'Jednu z Gilmorových děvčat' prišla jej Oyster kamarátka a nakoniec sme sa okolo jedenástej všetky tri grácie vytrepali z malého preplneného bytu zaprataného starými novinami (taká mierna úchylka jej máti). Na obchodnej sme si kúpili som kúpila fľašu bieleho a na Kollárku sme to rýchlo vypili, pozorujúc feťoša (alebo narkomana či kieho čerta to bol) ako chodí dlhými rýchlymi krokmi hore dole po celom námestí, s nasadenou kapucou a dlhým tmavým plášťom, čo mu za ním vial ako Voldemortovi. Voldemort nakoniec niekam zmizol, asi v kríkoch konečne našiel ihlu a my sme zrychlili smerom do Primi lebo začalo pršať a tam bolo teplo a dobrá hudba. Objednala som zase víno, zase biele, a zase sme pili. To Kollárkové mi začalo udierať do hlavy už niekde pri Alizé a v Primi sa to vďaka ďalšej várke bieleho a tiež vďaka oldschoolovým beatom poriadne znásobilo. Smiala som sa ako debil, a bola som nadržaná sama so seba lebo v Primi majú na hajzloch také svetlo, v ktorom vyzerá dobre aj Máziková v maske z morských rias. Pri bare bol ohrievač, a keďže fajčiarska miestnosť bola všade inde plná, sadli sme si tam.   Škorpiónka odišla a ja som začala Oyster niečo vysvetlovať, ale nepamätám si čo. Pamätám si, že barman mi utrel popol z baru a potom na mňa žmurkol. Asi si myslel že si potom niečo objednám, ale mohol snívať. Zlatý bol ale. Mala som strašný chtíč zahryznúť sa do jednej z tých limetiek čo ležali v miske na bare. Šibalo mi, poviem že z toho tepla čo sálalo z toho ohrievača. Prišiel jeden černoch. Nebol moc vysoký, ale v mojich opitých očiach sa mi páčil. Spýtal sa, že čo pijem. Ja že víno, ale že vlastne nie, lebo som už dopila. Nerozumel mi. Moja ingliš saks ven aj em drank, enšuldigung. Smial sa na mne, išli sme tancovať. Prišiel nejaký slovenský nagélovaný ťuťmák a začal sa o mňa obtierať tak, že som skoro spadla. Škorpionka ma schmatla za ruku a zasyčala, že nech sa neopovážim niečo vymýšlať s chlapmi keď sme tu takto tri, že dneska budeme len spolu. V tej chvíli som však počula len bla bla bla bla niečo vymýšlať bla bla bla bla bla. CVAK Stojím vonku pred Primi, fajčím, mračím sa na ľudí vonku pred Havanou, mám pocit že všetci na mňa čumia. Otočím sa a pozerám na seba do výkladu klenotníctva a hnevám sa že sa tam nevidím. Odráža sa len svetielko od cigarety. Čas na to, aby černoch prišiel hore aj so svojimi fellaz a aby sme išli spolu do Ria vypršal, tak ideme samy. Je mi taká zima, že to na konci Michalskej už ani necítim a prichádza druhý level môjho osobného rebríčka opitosti - zdravím cudzích ľudí. Soi! Soide!! Ahoj! Kalispeeera!! Kývam všade a všetkým, Škorpionka sa za mňa hanbí a nadáva mi do Tysiužúplneprijebaná?. Doriti, vobec ma to netrápi, ja som platila a ja si užívam voľnosť po dvoch víkendoch doma a na idiotskej chate. Takže si chillujem, a popritom mrznem. Pred Riom sme sa pridali/sa k nám pridali dvaja Slováci a.k.a. moje typy. Hneď pri prvom vrchnom bare sme sa od nich aj odpojili, netuším prečo. Gorila čo strážila vchod zahrmela že občiansky, tak som ho poslušne opitučko vytiahla a v hlave mi niekde - tiež opitučko - zaznel hlas ze moja, toto je pridrbaný systém kde sa ľudia bavia od veku 21 rokov... Povedal niečo že 'bla bla bla 18, nemožeš' a potom doňho drgla Škorpionka že 'bla bla bla Mahumad' či niečo také a zrazu som bola dole, smer rovno vecka, lebo veď zakryť si Rudolfa the Red Nousa, ktorý ma v zime vždy verne sprevádza na každom kroku čo vonku spravím. Cicušky si na vecku upravovali príčesky a umelé mihalnice, leskovali si pery (Toto ja nikdy nepochopím - lesky. Že načo ti je mastná lepkavá papulka. Proste fakt nie košer, podľa mňa.) a špulili ich do nablýskaného zrkadla. V erotickom prítmí vyzerá každý fajn, okrem cicušiek. Tie vyzerajú najlepšie v tme za rohom vo vedľajšom kontinentne. No, vyšli sme von, pomocou lakťov sme sa predrali do šatne a išli sme akože trsať. No, ja som trsala. Ony neviem čo robili. A potom som uvidela rovno pred sebou 'černocha'. Volajme ho Em. Tak mi objednal najprv dve vodky s redbullom, a že 'take it... to... bla bla bla also... friend.' Tak som to podala Škorpionke, najprv ma s tým obliala a potom s vypúlenými očami vyprskla že prečo len dve. Mykla som plecami, usmiala som sa, exla som do seba to dvojité fuj s redbulloma išla som si zase svoje. Em sa na mňa pritisol. Ojoj. Ojojój. Neviem o koľko sekúnd doniesol ďalšie dve dvojité, bez redbullu. Nedalo sa to piť, ja to neviem - piť alkohol bez nealkoholu. Proste ma napína na tyčku vždy, aj keď som ešte triezva, proste moje telo odmieta prehltnúť. Tak doniesol ešte jeden redbull, vylial mi to celé do toho pohára, na dvakrát som to vypila. Točil sa mi svet, svetlá mi pripomenuli aké dokážu byť piatky neskutočne bohovské. CVAK A stači, nemusíte vedieť všetko ;)


4 komentáre:

  1. Prosím ťa, do budúcnosti, používaj odseky a odstavce. Ľahšie sa to pak číta než takýto jednoliaty text :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja to ich použivam, vidis tu medzeru v strede, len moj notebuk to chudak nevie pochopit :/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Píš do Wordu, ten to pochopí hneď, pak to už len prekopíruj do blogu a publikuj. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ty kokos nevieš si predstaviť, suli, že aký hardcore infarkt som práve chytila skoro. že idem sa zapnut na blog a zrazu že TENTO BLOG NEEXISTUJE. KOKOOOOS a že niečo na vašom učte sme zaznamenali PODOZRIVU AKTIVITU OBNOVTE HESLO a podobne prkotiny. normalne mi vynechalo pár buchnutíí to moje srdco dolámané chudatko

    OdpovedaťOdstrániť