O piatkovej ceste autobusom… Rano odpadla druha prednaska a tak som nesiel ani na prvu. Az o jednej som mal konzultaciu a kedze nesiel ziaden vlak, rozhodol som sa pre autobus. Pozeral som sa smerom na Karpaty, kde sme sa stretli v stredu s Marinom, asi po roku - na bajkoch, vozili sme sa a rozpravali pri tom. Pocuval som Ninja tune vol 1.
V Juri zase nastupilo pokkt ludi, pustil som staru pani a zostal stat, uplne vzadu. Po stojacky sa musim pozerat von z okna smerom dole a nevidim vonku nic, tak som sa pozrel po autobuse, smerom dopredu, a ze wow, dve krasne sivo mode oci. Chvilu som si uzival ten farebny efekt ale po par sekundach ma napadlo ze asi patria nejakemu cloveku ktory sa pozera priamo na mna. A je to holka! Tak urcite uhne pohladom ved sa to nepatri pozerat chalanovi do oci takto dlho…a dopici neuhla, fuckk, uhnem ja. Cool. Nic sa nedeje.
Po chvili sa pozriem znova, a su tam stale. Teraz neuhnem… a rozosmiala sa vyborne. Vyhral som. O chvilu zas, teraz ona nechce uhnut, toto je vtipne, nemozem sa smiat. Pekne oci. Preco sa takto hra so mnou?
Ked sa autobus vyprazdnil trochu tak sa cela vec vysvetlila. Dievke sa pacim, stale pozera na mna vyzyvavo. Ok, ved je zlata a ked ma na toto odvahu tak moze co len chce… chce mi dat cislo. Kludne.
______________________________________________________________________________
Takže teraz nesmiem hrať hry, iba tú Integritu, som Cynik, a potom niesom, potom som už Idealista, a, asi, áno. To je pochopiteľné. Veď ma má PREČÍTANÚ od začiatku septembra až po streptokoka. Tak.
A dobre sa bozkáva.
Môj Mauglí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára