Nech zdvihne ruku ten, čo ešte nikdy v živote nemal žiaden prúser. ….nikto? Myslela som si...
Každý ich má, bez výnimky, aj presidenti, aj Madonna, aj moja mama (nech už sa tvári akokoľvek bezprúserne). Tak to má byť. Inak povedané, každý má ak nie peknú zbierku problémov, tak aspoň jeden veletrapas / ultramega 'oops' / shitty situation.
Tak napríklad,... vrátite sa opitý/á, 4 hodiny neskôr než bol 'deadline' domov. Toto je ten druh prúseru, kedy sa reakcie dostavia neskôr (v tomto prípade ráno, ak samozrejme nemáte otravných fotrovcov, ktorí chcú logické, morálne a racionálne vysvetlenie HNEĎ TERAZ – viď príklad mojich pokrvných spolubývajúcich). Čo teraz? No v prvom rade vám nefunguje mozog (teda aspoň mne nie), a jediné, na čo sa v tom momente sústredíte je, že ktorým smerom je posteľ. A ešte že nepogrcať sa, v tom horšom prípade.
Potom je ešte taký prúser, kedy vás niekto 'načapá'. A tu sa dostavujú kategórie a podkategórie. Tak trebárs, oveľa menší prúser je, keď vás načapajú ako sa snažíte niečo ukradnúť, ako keby vás mama (alebo hocikto, ale dala som najsamhoršejšiu možnosť) načapala 'práve v tom najlepšom' (chápeme sa, dúfam). Keď kradnete a niekto vás vidí, stále sa to dá nejako vyhovoriť napr. 'whoa, toto je tvoja kabelka/peňaženka/bunda?? sranda, ja mám takú istú doma, som sa pomýlila... boha, tieto pondelky, prestáva mi normálne fungovať mozog.'. Ale čo poviete, keď vás napríklad chlapec/manžel načapá s iným v posteli? Úsmevné by bolo niečo ako 'Nieje to tak ako si myslíš!! … je to oveľa lepšie!', prípadne sa šokovane pozrieť na dotyčného v posteli a s obočím zdvihnutým až na druhú stranu hlavy a zadrieť niečo ako 'A ty si kto??!!'. Samozrejme, moje obľúbené v takejto situácii je : 'Nepridáš sa?' (a toto funguje – 'prekvapivo' – lepšie v zostave chalan-chalan-baba, ale asi to nebude dobrý nápad pri zostave baba-baba-chalan...). Toto nieje žiadny návod, ako sa z takéhoto prúseru hladko a bez zranenia, či už psychického alebo fyzického, dostať. Toto je čisto blog, nad ktorým sa možno uškrniete že 'no, také poznám...'.
A čo ak je to verejný prúser? Taký ten, čo ovplyvní názor širokej verejnosti k vašej osobe. Na dlhýýýýý čas. Napíklad si v najväčšom tichu, kde je 10 až miliónpäťstodva ľudí prdnete. Nahlas. Proste ubehlo? Ok, veď črevá treba vetrať. Ale pri všetkej etike, predstavte si takú situáciu, v hlavnej roli vy a vaše plyny. Vtipné? Chalanovi by to možno ešte prešlo. Žene nie, veď ako inak. Nie, prd na verejnosti, ktorí by ochromil uši a hlavne nosy ľudu na okolo nieje môj problém, a nikdy nebol.
Čo takto tréma? Cez prezentáciu, ktorá vám mám ovlyvniť známku/plat/budúcnosť? Nie raz sa mi stalo že som sa rozklepala, zabudla ako sa volám, a onemela som. Proste ústa sa otvárali, ale zvuk odišiel bez dovolenia na dovolenku. A mala som pocit, že niesom ďaleko od zástavy srdca. Rečník zo mňa nikdy nebude, vážení!
Alebo – moje obľúbené – prúser, čo ani prúser nieje, len tak, sviniar, vyzerá. Vtedy, keď hovoríte pravdu, a pritom to vyznieva ako tá najblbšie vymyslená lož. To nenávidíííím!! Lebo potom vyzeráte ako idiot, nemáte žiadne iné argumenty, ktoré by definitívne zamlčali všetky 'ale', a ešte – ak sa jedná o pravdu (prezlečenú za klamstvo) rodičom, tak nové zaracha je na svete.
Zase ma tak zľahká chytá sentimentálna depka, prúserov mám tak akurát a problémov vyše hlavy. Púšťam si Ingrid Michealson a jej 'Be OK', usmievam sa na seba do zrkadla, lebo ten makeup od PUPA je fakt bohový, dočítavam knižku zo sekcie Prečítaš-zabudneš, a napriek všetkému sa cítim fajn. Idem spať. Dobrú noc a nedajte prúserom šancu! Carpe diem...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára